Z histórie značky- Rei Kawakubo ju založila v roku 1973. Stala sa známou svojim nerešpektovaním pravidiel a ničením konvencií. Rei Kawakubo uviedla čiernu farbu do každodennosti, čo kritici označili ako "Hirosima Chic". Kawakubo nemá v móde žiadne konvenčné vzdelanie. Vyštudovala literatúru a navrhovať začala pre seba, lebo sa jej v obchodoch nič nepáčilo. Svoju prvú pánsku kolekciu prezentovala roku 1978 a prvú radu nábytku roku 1982. Comme des Garçons tiež produkuje netradičné unisex parfémy s prímesami pachov gumy, dechtu, kovov či laku na nechty.
Kolekcia, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je tiež veľmi netypická. Celú ju nájdete na tejto adrese: http://nymag.com/fashion/fashionshows/2011/fall/main/europe/menrunway/commedesgarcons/ . Ide nielen o spojenie kultúr Číny a Japonska a spojenie bohatosti tkanín s otrhanosťou a akousi "zaprášenosťou", ale i o strašidelno- hravú atmosféru toho, na čo je v češtine vynikajúce slovo- "Půda"- teda priestor nad strechou. Naozaj, modely sa zdajú, akoby boli nájdené v tajomných truhliciach povaly starého domu, a keď na ne pozeráte, priam počujete vrzgot starých parkiet a cítite dávne vôňe, môžno vosku, papiera kníh a milostných listov, starého šatstva a a topánok, a uctievate čaro cestovateľských suvenírov, obrazov, dekorácii- všetkého, čo sa už zunovalo a skončilo na tomto mieste pod strechou. Odevy sú zvláštnym spôsobom malátne, ale i exotické, odvážne, ale i zmesou dávnho a tradičného, sú letargické i hrdinské- možno v nich násť veľa paralelných protikladov a ešte viac paralelných atmosfér- okrem povaly vás môže napadnúť kokteil na terase v Beverly Hills, kabaret či akási výtvarná abstrakcia, alebo dokonca edwardovské Anglicko. Jednoducho, kolekcia obsahuje množstvo alternatívnych realít. Výsledkom je neodolateľná pastva pre oči, zdravá bláznivosť a vízia kultúrnej apokalypsy. Modeli pritom aj kráčajú malátne, ako povalné maškary, ktoré deti tak fascinujú i desia, čo podčiarkuje nezvyčajnosť strihov.
V úvode show môžeme vidieť tie viac-menej edwardovsky orientované modely. Za nimi nasledujú modely s atmosférou starej Číny. A hneď za nimi- akokeby v sprche náhly prúd ľadovej vody po prúde horúcej- odevy s tematikou modernej kultúry. Nasledujú modely pripomínajúce námorníkov, ktoré sálajú nostalgiu, a pre mňa zvlášť emotívne modely s dlhými kabátmi po lýtka, ktoré náladne pripomínajú časy svetových vojen.
Sú zároveň militantné, a zároveň civilné, a vykazujú ako i mátožnú starobu, tak i strohú praktickosť. Toľká senzibilita a až literárny ráz modelov na móle pánskej módy je podľa môjho názoru veľká vzácnosť. Ďalšie modely sú extrémne hybridé, kombinujú tradičné čínske vzory s exotickými, kontrast tvarov a farieb je bohatý a na prvý pohľad nesúrodný. Bezporiadkovosť v tomto prípade ale určite neznamená chaotickosť. Všetko je na správnom mieste, ako i na modeloch so županmi. No a čo nám z toho všetkého nakoniec vyjde? Ako spojiť toľko rôznych atribútov a toľko povalných zážitkov? Trochu prekvapivo- posledné modely sú strohejšie, reprezentujú dávnych hrdinov menej extravagantných a viac elegantných, a tu môžeme jasne vidieť charakterové, priam literárne rozdelenie modelov počas celej show. Videli sme teda edwardovských majetnýh vidiečanov v džínsoch, eposných hrdinov v brokáte, barových levov v trblietavých sakách obľubujúcich kapelu U2, pestrofarebných pohoďákov, námorníkov v kabaretných topánkach, mužov tuhých vojnových zím v dlhých kabátoch a vzorovaných nohaviciach, domáckych pánov v župane s útulne pôsobiacim károm, a nakoniec i elegánov z varieté. Všetko to bolo ako mátožný sen o tom, ako ožili povalné handry a nadobudli charakter a štýl. Alebo to bola hra detí za upršaného nedeľného popoludnia, ktoré plné vzrušenia vyšli po rebríku na povalu a poprezliekali sa do všetkého, čo našli? Alebo varovanie kultúrnej apokalypsy, alebo túžba po premiešaní starého a nového, západného a východného, tradičného a novátorského? Chceli by sme, aby toto muži nosili, aby takto kráčali po ulici? Tu sa budú asi naše názory rozchádzať. Niekomu sa môže táto predstava zdať hrozivá, inému vzrušujúca. Nech je to akokoľvek- máme radi chlapcov! Či už dávnych dôb, strašiacich v povale, edwardovských, varietných, z Beverly Hills, alebo len jednoducho chlapcov. Pánska móda zaznamenala v poslednom desaťročí veľký vzostup a všetci sa tomu tešme. Veď aj muži sú tí krásni...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára