Kto je Judáš Lady Gagy?

Videli ste video, poznáte text? Ak nie, dúfam, že nasledujúca analýza vzbudí váš záujem...

Moja dobrá spolužiačka a kamarátka mi raz prezradila, že Lady Gagu nenávidí. Nepáčilo sa mi to, čo povedala, nielen kvôli Gage, ale i kvôli jej (tej kamarátke), pretože som vedela, že sa ukracuje o veľký fenomén súčasnosti, ktorý je akoby vymodleným hojivým liekom na choroby súčasnej populárnej hudby a i komercie a gýču v zábavnom priemysle ako takom. Týmto článkom by som chcela jej, a nielen jej dokázať, že Gaga nie je hodná nenávisti, ale úcty.  Skúsme na chvíľu zahodiť predsudky k výrazným rúžom, parochniam a exscesom a skúsme sa zamyslieť, čo nám chce povedať.....

Pre mňa je Judas jedno z najlepších hudobných videí, aké som videla. Je to to najúprimnejšie vyznanie lásky k niekomu či niečomu, kto alebo čo nie je veľmi hodné úcty (aspoň z tradičného uhla pohľadu), aké si viem predstaviť.  A vy, ktorí Lady Gagu odsudzujete za to, že sa pohráva s tabuizovanými a kresťanskými témami, skúste si prečítať nasledujúce a možno svoj pohľad zmeníte. Pretože verte mi- ak nenávidíte Lady Gagu, je to len preto, že o nej nič neviete, a ak chcete zistiť, kto je, musíte najprv zistiť, kto je jej Judáš. A ak chcete odhaliť Judášovu identitu, musíte sa dôkladne pozrieť na video.

Na začiatku trochu neobvyklý výjav pre video s takouto tematikou (priznám sa, keď som to videla prvý krát, šokovalo ma to a nevedela som tomu prísť na chuť): Lady Gaga cestuje na motorke so svojim Ježišom a svojimi apoštolmi. Ona sama vystupuje ako Mária Magdaléna, ale neskôr uvidíme, že to vzhľadom k podstate piesne to  nie je úplne presná definícia.

Gaga sedí na motorke s Ježišom a pozerá sa s ním dopredu, na svetlom zaliatu diaľnicu, na idylickú budúcnosť, za ktorou spoločne smerujú. Ešte predtým sa pozerá dozadu cez vo vetre lietajúce vlasy. Zo zadnej rady motorkárov prechádza dopredu ten, ktorý má na bunde meno JUDAS a predbieha ju.

Takže opýtajme sa: kto je ten, s ktorým smerujeme dopredu, ktorého sa pevne držíme, kto je takpovediac v našom „strede“ (Ježiš), a kto je ten, ktorý odvracia náš pohľad inam, napríklad dozadu, ktorý nás v niektorých chvíľach „predbehne“ (Judáš)? Nie, nejde o Ježiša ako historickú, mytologickú alebo božskú postavu, ide o Ježiša ako symbol, a Judáš nie je zradca v pravom zmysle, a nie je ani bytostne „zlý“. Ježiš a Judáš sú v tomto kontexte dva oprosti sebe stojace princípy, ktoré sú vlastné každej spoločnosti i každému jednotlivcovi, a ktoré niekedy medzi sebou bojujú.  Ako ich nazvať? Pomôžme si antikou...

V časoch starého Grécka tieto protichodné tendencie umenia, filozofie a estetiky označovali Apollonské a Dionýzske. Apollón je patrónom predstavy harmónie, niečoho, čo kladie hranice "nudnému chaosu",  "Tak ako na dujúcom mori, nekonečnom do všetkých smerov, v revom vyháňa a skláňa horstvá vôd, v člne svojom sedí lodník a dôveruje slabej lodičke, tak nezvrušený sedí uprostred sveta múk jednotlivý človek, dôveruje v principium individuationis." - To je Apollón.

A to je zároveň náš Ježiš:

Všimnime si, šoféruje motorku uprostred diaľnice, aj keď to môže byť náhoda, nevyhovuje to práve uvedenej predstave Apollóna na mori? A detail- krátky záber na Ježišovu ruku na rúčke kormanu je symbolom kontroly, poriadku. Ich vozidlo je bezpečne smerované správne- Gaga a Apollón dôverujú "svojej slabej lodičke".

Protipól k tomuto princípu tvorí Dionýzos, okrem iného boh pohostinnstva. Prináša chaos, bezuzdné porušovanie všetkých pravidiel. Tu vzniká atitéza medzi krásou a zmyslovým vnímaním. Dionýzos podla Nietzscheho: "Vo svojej tragickej symbolike prehovára k nám príroda so svojim pravým hlasom a bez pretvárky: Buďte ako ja! Ja, ktorá som pod neustále sa meniacimi javmi večná tvoriteľka, tá, ktorá večne núti k životu, tá, ktorá touto menlivosťou javou dochádza na veeky svojho uspokojenia- pramatka vecí!" - Všimnime si, ide o menlivosť, pohyb, život, čo Dionýzos zlučuje. Toto je Dionýzos:

A toto náš Judáš (zaujímavým detailom je jeho vo vetre vanúca čierna šatka, symbol pohybu a jeho temnej, nemennej a vzburnej podstaty):

Máme tu teda čírosť, harmóniu, poriadok a mier- niečo nemenné, a naproti tomu chaos, vzburu, pohyb, tvorenie. Celý úvod klipu s motorkami na diaľnici je aktom rozvírenia dosiaľ kľudných vôd, "zchaosenia" identity- Gaga, sediaca na motorke s Ježišom (dosiaľ úplná a spokojná, dívajúca sa na ich spoločnú cestu) je zrazu vyvedená z miery a pokoja Judášom, ktorý zozadu prejde dopredu a odvedie Gagin pohľad iným smerom.

Keď začne samotná pieseň, Gaga odhaľuje šperky na Ježišovej hrudi, ozajstné duchovné bohatstvo na jej vlastnej apollónovskej identite! A Gaga sa smeje, je šťastná- vidíme teda, že idyla žitia "len s Apollónom" ešte stále neskončila. Je to krásny moment- spoločne s ním smerujú za svojím šťastím.

Keď Gaga s motorkármi dôjde do „Nového Jeruzalema“, má plášť rozprestretý spôsobom, ktorý pripomína netopiera alebo nejakú temnú bytosť. Znamená to jej novú náklonnosť k Judášovi, k temnote, zchaoseniu, z ktorej sa práve vyznáva? Tu to môžeme vidieť- rozprestrený plášť, pôsobiaci až "merlinovsky" (Opieram sa o to, ako Merlina opísal C. S. Lewis, a o moju vlastnú predstavu symbolu čarodeníctva. Zdá sa teda, že Gaga, cestovateľka do svojho Mesta, je čiastočne postavou okultnou.

Každopádne, keď nastupuje prvá sloha, Lady Gaga tancuje v červenom odeve, ktorý obnažuje jej brucho a boky, a jej tanec sa dá označiť ako zmyselný. Aj vlasy má zmyselne husté, jej pery sú plné a jej tetovania len zvýrazňujú zmyslový prvok. Je to symbol dionýzovského princípu. Tu sa Gaga priznáva, že„miluje Judáša“, a tancom ukazuje, že sa tejto skúsenosti nebráni.

Spieva, že mu "odpúšťa, i keď klame", a že si ju "zotročí". Potom kričí do Ježišovho ucha:

Akoby volala po záchrane, po spáse, v hrôze z predstavy, že sa dostane do úplného vplyvu Judáša- Dionýza. Následne spieva, že ho "zrazí na zem", "je to kráľ bez koruny". - Dionýzovské umenie je považované za akési nižšie oproti Apollónovskému. Jeho formy umenia vzbudzujú nedôveru, pretože v duši poslucháča či pozorovateľa vyvolávajú chaos. Preto je taký "nekorunovaný".
Zráža ho teda na zem, a naopak- voči Ježišovi sa chová blahosklonne. A spieva, "je síce krutý, no i tak ho milujem". A tu už má "Judášovskú" šatku na hlave.

Počas refrénu sa v malej sekvencii „Im in love with Judas, Judas“ na mieste „Judas, Judas“ ukážu oba princípy- najprv „ Ježiš“, pevne hľadiaci dopredu, vedľa neho sviečka ako čosi pokojné a šíriace svetlo, ako on sám, ktorý je tu ukázaný ako niečo pevne ustanovený, čistý a nemenný ideál:

A potom Judáš, držiaci dve ženy, zmietajúce sa v delíriu, jednu z nich bozkáva:

Toto miesto je asi najväčším dôkazom prítomnosti boja dionýzovského a apollónovského princípu v hudobnom videu (hoci nazvať to môžete, ako chcete).

Nasleduje druhá sloha. Gaga si vyčíta: "Nemala by som ho milovať tak oddane." No oponuje si: "Láska je ako tehla, môžeš postaviť dom, alebo potopiť mŕtve telo." - Žeby to znamenalo, že posadnutá oddanosť svojej čistote a "svetlej" stránke- Apollónovi, nie  je celou pravdou, ale len jej časťou, a že je márne v jej mene ničiť všetko ostatné?

Pozrime sa, jej postoj sa mení. Využíva Judáša a jeho energiu a moc na pomáhanie druhým:

Vynašla, že dionýzovský princíp nie je bytostne zlý a nižší ako ten apollonóvsky, a je nutný pre jej inšpiráciu a šikovnosť. Silu a vášeň Dionýza používa na pomoc „malým monštrám“ - vyslobodzuje uväznené a nešťastné duše, má teraz na to dosť odvahy- tú jej dala jej dionýzovská podstata. Stáva sa hrdinom, nie je viac svätcom a osamelým pustovníkom. Aj konfrontácia s vonkajím svetom je jednou zo stránok života...

Nastáva bitka a chaos. Gaga sa snaží uchrániť Ježiša. Ako nastupuje recitatív, Gaga zabraňuje konfliktu medzi Judášom a Ježišom, a je prinútená urobiť konečné rozhodnutie. Gaga sa postaví medzi nich, zadrží rozhnevaného Judáša a významne pozrie na Ježiša. Ten jej pohľadom akoby naznačuje nech robí čo chce, čo za daných okolností pôsobí zvláštne. A Gaga sa znova obracia k Judášovi.

Použije pištoľ. Posledný krát, posadnutá ochranou svojho milovaného Apollóna, pozrie na neho, a namieri pištoľ na Judáša.

 Na Judášovej tvári lesklý kov odráža svetlo. Svetlo, ktoré ho má zničiť. Ale nestane sa tak. Namiesto guľky sa z pištole vysunie rúž a Gaga Judáša jednoducho pomaľuje.

To značí využite tejto svojej temnej, chaotickej či okultnej stránky pre inšpiráciu, pre kreativitu- dionýzovský princíp panuje estetike a umeniam, ktoré môžu vzbudiť ako nízke pudy, tak i vznešené myšlienky. Gaga vie, že nie je správne jeho pôsobenie potlačovať. Judáš je odteraz jej spojencom. Na spoločnej ceste budú kráčať vedľa seba, pustovnícka aj hrdinská podstata budú spolu. Spieva, že "už savymyká hraniciam pokánia" a je "šťetkou černokňažníka".
Ale znova pochybuje a s výkrikom padá k Ježišovým nohám. Prežíva neznesiteľné muky rozhodovania sa.
Nasleduje krst. Gaga v jednej scéne vo vani umýva nohy Ježišovi a oproti sediacemu Judášovi, a k tomu paralelnej scéne je vystavená masívnym prúdom vody, ktoré ju nakoniec celkom strhnú.

Všimnime si scénu vo vani. Za Ježišom sediacim vo vani horí oheň, Ježiš je teda preskúpený svetlom, kým za Judášom je tajomný oblúk v stene, ktorý odhaľuje len tmu. Ježiš je teda tým svetlým a koncentrovaným, kým Judáš tým temným, tajomným a rozptýľujúcim sa.

Čo je naozaj nádherné, je táto "nemá scéna", kedy neznie hudba, len zvuk padajúcej vody, alebo rozbúrenej vody, ktorá Gagu hltá v druhej scéne. Pomedzi tieto scény sa objavuje Ježiš, ktorý utišuje dav...

Zdá sa, že to bol práve Ježiš, ktorý jej v tejto chvíli pomohol. Chaos "utíšil", konflikt vyrovnal a priniesol mier. Gaga je pripravená čeliť svojej téze a antitéze. Jej životné istoty sa prednedávnom rozpadli zrodením dionýzovského princípu, ktorý rozvlnil pokojnô hladinu jej mysle, priniesol skutočnú búrku do jej vedomia. No napokon našla aj v ňom to, čo hľadala. Vodu rozhadzuje na obe strany veľkolepým gestom:

Spieva "Ježiš je moja cnosť a Judáš démon, ktorý mi vládne". Ježiš a Judáš sa viditeľne uzmieria bozkom.

Gaga ale stále ochraňuje Ježiša pred vonkajšími vplyvmi. Svojou pištoľou, a ostražitým zrakom- obracia sa k Judášovi v pozadí, korý stále číha. Je nevyspytateľný. Predstavuje neskrotiteľnú silu, ktorá môže kedykoľvek zaútočiť na ňu samu, no je pre život nevyhnutná. Všimnime si- oko bližšie k Ježišovi je zakryté- vnútorný svet, a oko na strane Judáša je odkryté- vonkajší svet.

Nádherný moment- Gaga padá pred Ježišom do kolien. V scéne vo vani pred Ježišom plná bázne kľačí, kým Judáš na ňu zozadu leje vodu z pohára. Judáš opäť prezentuje to žijúce, pohyblivé, kým Ježiš je pevný a rýdzi ideál.

Gaga už nie je uzavretým a nepreniknuteľným svetom. Je pripravená deliť sa o skúsenosti s ostatnými a tým im pomáhať.

Dostávame sa k záveru, ale žiaden šťastný koniec sa nekoná. Gagu nakoniec zničila iná hrozba- bol to prostý ľud, ktorý nepochopil jej dokonalú voľbu. Je ním ukameňovaná, po líci jej stečie slza spôsobená ľútosťou z nepochopenia sveta, a Gaga umiera. Kým jej predchodkyňa Mária Magdaléna bola zachránená, pre Gagu žiadna záchrana neexistuje, lebo súčasný svet nie je schopný zľutovania sa.

Takže máme tu človeka, jednotlivca, ktorý v sebe odhalil dva prirodzené a proti sebe stojace princípy umenia a žitia, a ktorý ich dokázal spojiť v celok (a to je jeho posolstvo), a máme tu ľud, spoločnosť,  ktorý nielen jeho posolstvo, ale i jeho existenciu zavrhol.

A kto ste vy? Ste ten človek-jednotlivec, ktorý v sebe ukrýva jasného a čistého Apollóna i vášnivého a temného Dionýza, alebo člen sprostého davu, ktorý hádže kameň?

A ešte stále Lady Gagu nenávidíte?

...