Toto je tématicky niečo iné, ako celý blog a nebude sa venovať tomu, prečo bol založený, teda úvahám na (najmä) vizuálne umenie. Napriek tomu dúfam, že to bude schopné niekoho zaujať, a dokonca inšpirovať.
Nechcem sa chvastať, ale niekedy mi ľudia hovoria, že ma obdivujú, koľko vecí stíham, čoho som sa dokázala vzdať a tak ďalej. A ja, ako všetci, mám ego, ktoré tieto komplimenty živia (:)), ale okrem toho vo mne vyvolávajú i rozpaky, pretože viem, že to, čo som "dokázala", si nezaslúži obdiv. Je to veľmi ľahké, a napriek tomu som tak lenivá, že som to ešte nepreniesla do všetkého čo robím. Stále trávim čas spôsobom, ktorý neskôr oľutujem. Urobím niečo, čo som pôvodne urobiť nechcela, a tak ďalej. Takže nie som schopnejšia ako ostatní. Pri tom strašnom a bezvýslednom sebazaprení som ale nadobudla jednu vedomosť, o ktorej chcem hovoriť.
Kľúčovým momentom v tom, že závislosti stále neprekonávame, je to, že si ich predstavujeme ako obra, ktorý je našimi psychickými silami neporaziteľný a cesta opustenia závislosti je nekonečná a strastiplná. To je nesprávne.
Možno fajčíte. Viete, že je to zlé, ale zľahčujete to, beriete to s humorom, aby ste nemuseli odhaliť svoju slabosť. Alebo sa čičíkate faktom, že už "fajčíte menej, než kedysi", alebo už pijete menej, ako kedysi, či vysedávate na sociálnych sietiach menej, ako kedysi. Ste teda na "dobrej ceste". A tá cesta je dlhá...
Keby vám teraz poviem: "Prestaň s tým hneď, v tejto chvíli!"(zahoď ovládač a už ho nikdy nezober do ruky, zruš si konto na sociálnej sieti, prestaň fajčiť atď), nech je to čokoľvek- internet, televízia, alkohol, jedlo- čo asi poviete? Pravdepodobne "Ech, to nie je len tak, to je dlhá cesta. Treba to urobiť postupne, treba to dobre zvážiť, a teraz ani nemám čas sa tým zaoberať, mám iné problémy." a podobne. "Začnem, keď toto a hento." a ani potom nie je nič isté: "Ani neviem, či vydržím." Alebo rovno: "To by som nevydržal, nechaj to tak."
To nie je pravda. Nie ste slabí, ste len leniví. Dokážete to aj teraz, v tejto chvíli, ak by ste chceli, nech ide o čokoľvek. Dokážem vám to, dávajte pozor...
Predstavte si, že vám zakážem myslieť na nejakú hlúposť, napríklad na plážovú loptu. Je to blbosť, prečo by malo byť ťažké nemyslieť na plážovú loptu? Dokážete to, nie? Jasné. Ale niečo ťažšie- dokázali by ste nemyslieť na smrť, keby ste si to zakázali?
Tiže by ste to dokázali. Nejaký čas by ste možno museli dávať pozor, kontrolovať svoje myšlienky. Ale šlo by to.
Teraz to posuňme na slovnú úroveň. Predstavte si, že od tejto chvíle nemôžete používať slovo, ktoré takmer nepoužívate, napríklad slovo "obligátny". To nie je ťažké, ľahko ho nahradíte iným a častejšie používaným slovom. Dobre, a zvládli by ste to s ťažším slovom, napríklad som slovom "vlastne"? Tiež, ale možno by vás to sálo veľa úsilia, veľa kontrolovania sa, kým by sa vám podarilo toto slovo zo svojej slovnej zásoby úplne vyradiť. Mohlo byto byť velmi nepríjemné, pretože v zanietenom rozhovore by vám veľakrát šlo na jazyk a museli by ste to potlačiť. Za nejaký čas by sa vám to ale určite muselo podariť tak, že bez rozmýšľania a kontroly by ste to slovo jednoducho nepoužívali. Tento čas, kedy trpíme tým, že nám prirodzene ide na jazyk slovo, ktorého sme sa vzdali, nazvime jednoducho abstinenčná bolesť. Jej dĺžka závisí od toho, aký čas sme sa závislosti oddávali. Skúste napríklad sedem dní po sebe pozerať denne po jednej či dvoch častiach zaujímavého televízneho seriálu. Po siedmych dňoch určite pocítite slabý návyk a túžbu pokračovať v tejto pravidelnosti. A keď si v ôsmy deň seriál nepustíte, budete tým trpieť, pretože ste si už zvykli. Po pár dňoch abstinenčnej bolesti to ale prekonáte a na seriál si už ani nespomeniete. A predstavte si to v niečom inom, v niečom, čo spôsobuje ťažší návyk. Napríklad ľúbostný vzťah. Predstavte si, že máte takýto vzťah s nejakou osobou rok, a potom ho náhle prerušíte. Počas minimálne prvého mesiaca samoty budete pravdepodobne cítiť silnú abstinenčnú bolesť. To vás môže, ale nemusí prinútiť k tomu, aby ste sa do vzťahu s tou istou osobou vrátili. Ak bolesť vydržíte, časom zmizne a môžete znova slobodne žiť.
Teraz si predstavte, že vás čosi donúti odoprieť si niečo, čo máte síce radi, ale čo vo vašom živote hrá zanedbateľnú úlohu. Napríklad máte radi čipsy či hranolky. Mále ale dajme tomu vysoký choresterol a nesmiete ich ďalej jesť. Nebude vám to ani vadiť, pokiaľ s nimi neprídete do kontaktu. Napríklad vám ich dám na nočný stolík. Čo urobíte? Pokiaľ si z nich nevezmete, budete nejaký čas cítiť abstinenčnú bolesť, ktorá potom prestane a budete slobodný. Keď pôjdete na návštevu a hostiteľ vám ponúkne čipsy, jednoducho odmietnete a nebudete sa tým viac zaoberať.
Alebo si z nejakého dôvodu zakážete napríklad seriál Ženy z rodu Gilmorovcov. Bude vám vadiť, že ho nepozerávate? Nie. A čo keď pôjdete na návštevu a hostiteľ vám ponúkne, aby ste si spolu pozreli jeden diel tohto seriálu. Jednoducho poviete: "Prepáč, ale ja nepozerávam ten seriál. Nebudem sa naň pozerať." Jo je samozrejme len hypotetický príklad. Hlavné je, či by vám to robilo problém. Robilo? Asi nie...Prečo? Pretože návyk na vec, ktorá hrá vo vašom živote zanedbateľnú úlohu, spôsobuje po jeho neprítomnosti tejto veci zanedbateľnú abstinenčnú bolesť.
Ak si odmyslíme abstinenčú bolesť, ktorá je schopná privolať návrat do závislosti, máme tu len dva momenty- pred Rozhodnutím a po Rozhodnutí (pod rozhodnutím sa rozumie okamih, kedy sa vzdávame svojej závislosti). Toto Rozhodnutie je len jedno. Možete po Rozhodnutí vhupsnúť späť do doby pred Rozhodnutím, to ale neznamená, že Rozhodnutí je viac. Po ňom už nie je nič, okrem abstinenčnej bolesti. Keď je abstinenčná bolesť prekonaná, problém zmizol. Dokázali by sme teda teoreticky urobiť len jedno Rozhodnutie, za predpokladu, že pretrpíme abstinenčnú bolesť. Ak si zaumienime, že abstinenčnú bolesť pretrpíme, niet o čom, a sú teda len tieto dva momenty, a nič iné, teda len jediný krok- krok od "toto beriem" ku "toto neberiem". A závislosť skončila.
Ale čo s bolesťou? No, všeobecne pri pojme bolesť zabúdame na jednu vec- pri bolesti nemusíme nič "dokázať" (Otázky typu "Ako to možeš dokázať nerobiť?" sú vlastne nezmyselné), musíme to len prečkať. Stačí odvrátiť pohľad od objektu túžby (po závislosti) a žiť ďalej. A bolesť sa skôr či neskôr vytratí.
A rovnako, ako je absurdná otázka "Dokázal by si celý život nejesť gumených medvedíkov?", je absurdná i otázka "Dokázal by si celý život nejesť mäso?" či "Dokázal by si nikdy viac nefajčiť?"
A je to tu. Hovoríte si, to je predsa všetko jasné. Áno? Tak to urobte! Nie. Prečo? Iba kvôli abstinenčnej bolesti, ktorej sa bojíte. Všeobecne ale platí, že skutočná abstinenčná bolesť je menšia, ako si myslíte.
Prečo sú potom vaše pokusy prestať so závislosťou také mizerné? Z tohto dôvodu- Rozhodnutie síce urobíte, ale len akosi neurčito, typu "možno, ak to vyjde", a s tým, že ak to nepôjde, vrátite sa do doby pred Rozhodnutím.
Druhá vec- oficiálne už ste za Rozhodnutím, ale pri významnej príležitosti si "dáte" ("Na, daj si! Čo, ty už nefajčíš/nepiješ/...? Ale, máš predsa po maturách / dnes máš narodeniny/ dnes mám ja narodeniny/dnes má hocikto iný narodeniny/ dnes si spravil skúšky, dnes si daj!"). Akože "dočasne" sa vrátite do doby pred Rozhodnutím, ale nič ako dočasne neexistuje, a tak jednoducho spadnete do toho typického "Už fajčím/pijem/sedím za počítačom menej, ako kedysi". Z "menej" sa pritom čoskoro môže stať viac ako kedysi. Pretože práve strach z nedostatku, respektíve z abstinenčnej bolesti, ktorú ste už zažili, vás donúti dopriať si svojej návykovej látky viac, ako obvykle.
Tretia vec- "Teraz nemám čas zaoberať sa tým, teraz mám iné problémy" znamená, že sa bojíte, že abstinenčná bolesť zníži kvalitu vášho výkonu, ktorý práve teraz potrebujete. To nie je pravda. Práve naopak- vtedy, keď potrebujete výkon a máte "iné problémy", nebudete myslieť na svoj návyk a môžu vám čiastočne či úplne zastrieť abstinenčnú bolesť (pokiaľ samozrejme nejde o extrémny a silne fyziologický návyk, ktorý spôsobuje zdravotné ťažkosti). Ale nie, vy si poviete "Začnem od Nového roka, začnem od prvého dňa v mesiaci, začnem od leta" a tak ďalej. Rozhodnutie je ale niečo, čo urobíte v danom momente. Cesta od "toto beriem" k "toto neberiem" sa dohráva práve teraz. Keď ste sa už raz rozhodli "toto neberiem", prečo to upravujete na "toto neberiem od Nového roku", alebo "toto neberiem od chvíle, kedy budem mať menej iných problémov"? Je to predsa nanajvýš závažné Rozhodnutie, ktoré ale vy vo svojich očiach zámerne oslabujete, aby ste potom neboli príliš sklamaní, ak sa ho vzdáte...
Ja si myslím, že toto Rozhodnutie je tak dôležité, že by malo byť posvätné. A nemôže pripustiť žiaden kompromis, žiadne "toto trochu neberiem" resp "toto beriem, ale menej, než predtým", alebo "toto dočasne neberiem". Nie. Prešľapovať hore-dole od doby pred Rozhodnutím do doby po Rozhodnutí je strašné pre vašu psychiku a oslabuje vašu schopnosť niekedy si skutočne a záväzne VYBRAŤ.
Je teda čas uvedomiť si, že to nie je experiment, ktorý môže a nemusí vyjsť, a že to nie je boj s obrom, ale je to boj medzi vami a vami, kde je vašim jediným a nie veľmi silným nepriateľom abstinenčná bolesť, ktorá sa dá za dobrých podmienok znížiť tak, že nemôže byť pre vaše Rozhodnutie žiadnou hrozbou.
Ku príkladu použijem seba. Kedysi som mala odporný zlozvyk myslieť na amputácie, na odtrhnuté končatiny či prsty a podobne. Neviem, kde sa to vzalo, ale stalo sa to mojou posadnutosťou a zdanlivo neporaziteľným démonom mojej mysle. Ako zakročiť v takomto prípade? Jednoducho prekryť si túto myšlienku inou, ktorá ma fascinuje ešte viac, ale na rozdiel od prvej je jej obsah mne prospešný a nenapĺňa ma biedou, ale šťastím. Je to rovnaké, ako keď máte v hlave "brouka" z pesničky, ktorá sa vám nepáči, a prehráva sa vám v mysli stále dookola. Stane sa z nej krátkodobý zlozvyk. Vtedy stačí trochu zalistovať v pamäti a prekryť ju inou pesničkou, ktorá sa vám páči viac, a ktorú si potom môžete pokojne vyspevovať a tá prvá zmizne bez stopy.
Tento postup sa dá použiť na všetko. Chcete prestať jesť mäso? Nájdite jedlo, ktoré je bezmäsité a vzrušuje vás rovnako ako predstava mäsa. Keď budete myslieť na mäso a zažívať muky abstinenčnej bolesti, prekryte si predstavu mäsa týmto novým jedlom.
Chcete prestať tráviť čas vysedávaním za internetom, v sociálnej sieti a čakaním, čo sa na nej bude diať, aj keď viete, že sa nikdy nič neudeje? Nájdite spôsob trávenia času, ktorý je ešte príjemnejší a zároveň vás môže obohatiť, na rozdiel od sociálnej siete, a zámerne si sami pred sebou príjemnosť tohto spôsobu trávenia času vyzdvihujte. Čoskoro na internet zabudnete.
Chcete prestať fajčiť? To je zložitejšie, pretože k psychickej závislosti sa pridáva silná fyziologická závislosť, tvrdíte, a je to preto odsúdené na takzvanú dlhu cestu. Nepravda- fyzická abstinenčná bolesť je rovnako znesiteľná ako psychická, a skôr či neskôr musí skončiť. Okrem toho, striktne oddeľovať psychickú a fyziologickú závislosť nie je úplne správne, pretože spolu úzko súvisia. Napríklad halucinogénne huby vytvárajú optické halucinácie, ale závislosť je len psychická. A mnohí narkomani tvrdia, že nie sú zavíslí ani tak od opojnej látky, ako od pocitu ihly v žile.
Čo vás teda delí od urobenia veľkého Rozhodnutia práve teraz? Pretože ako vidíme, sú len dva postoje, ktoré môžete voči svojej závislosti zaujať a jeden od druhého sú vzdialené len jeden krok. Všetko ostatné je len abstinenčná bolesť, ktorá to robí zdanlivo tak zložitým. A preto už nie je ťažké vzdať sa zlých myšlienok, zlého jedla a zlej spoločnosti. Jednoducho- od tohto momentu to nerobím. A tým to končí. Už žiaden rozpor medzi "je to tak príjemné" a "ale je to zlé" a "čo s tým?". Ostalo len "toto neberiem," a pretože myseľ sa chytá namä na pozitívne podnety, obráťme to rovno na "ale beriem toto" a k tomu dosaďme protipól závislosti.
A tak sa dlhá cesta stane jedným krokom. Želám veľa šťastia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára