"Žltá je farba najbližšia svetlu. Vzniká nepatrným zmiernením svetla, či už vplyvom zakaleného prostredia, alebo slabým odrazom od bielych plôch.
Vo svojej najvyššej čistote má v sebe žltá vždy povahu jasu a je v nej niečo veselé, čulé, jemne povzbudzujúce. V tomto zmysle pôsobí príjemne, či už ako okolie, šat, záclona, tapeta."
Jas, či už zltej alebo inej farby, bol zvlášť významný v umení stredoveku. Zvláštnosťou obrazov je to, že sú plné svetla, ba čo viac, vykazujú akúsi zvláštnu luminozitu, ktorá je dosiahnutá použitím čistých farieb bez odtieňa. Objekt na obraze je sám o sebe zdrojom svetla.
Od jasu a luminozity stredoveku je blízko k umeniu heraldiky. Umenie erbu má prísne pravidlá a je schématické, napriek tomu je erb nositeľom ušľachtilej krásy. Základným pravidlom je "kov na farbu a farba na kov", teda napríklad zlatá farba (v heraldike je žltá a biela farbou kovu, respektíve kov, nie farba) je umiestnená na červenom podklade a naopak zlatý podklad vyžaduje navrch farbu, napríklad červenú. Je to pravidlo, ktoré kontroluje princíp jasu- zlato- kov sa vyníma najkrajšie práve na podklade červenej-farba.
- Erb Thurzovcov
A tým sa dostávame sa ku kráse zlata.
"Zlato nám vo svojom úplne nemiešanom stave dáva (zvlášť, keď sa pridruží lesk) nový, výsostný pojem o tejto farbe, podobne pôsobí silná žltá, ktorá sa objavuje na lesklom hodvábe, napríklad na atlase, skvelým a ušľachtilým dojmom."
"Je teda v súlade so skutočnosťou, ak povieme, že že žltá pôsobí teplo a prívetivo. Preto taktiež v maliarstve prináleží žltej strane osvetlené a účinné. Tento hrejivý účinok môžeme pozorovať najživsšie, keď sa zapozeráme na krajinu, hlavne v pochmúrnych zimných dňoch, cez žlté sklo. Oko je potešené, srdce plesá, myseľ sa rozjaruje, je to, akoby k nám vanulo v ústrety bezprostredné teplo."
Takýmto "žltým" počinom vo filmovom odvetví bol Hercule Poirot: Päť malých prasiatok (2003) alebo slovenský film Krajinka (2000). Oba filmy sú zaliate žltým svetlom, ktoré je v tomto prípade výrazovým prostriedkom spomienkok, nostalgie. Minulosť je teplá, bezpečná, prítomnosť temná.
Pozrime sa ešte na žltý či zlatý jas v jeho nezmiešanej podobe:
-Vincent van Gogh, Slnečnice, 1887-8. "Svetlo, slnko, pretože mi chýba lepšie prirovnanie, musím používať slová ako žltá, sírovo žltá, citrónovo žltá, bledo-zlatá. Aká krásna je tá žltá!"
No a teraz sa posuňme od absolútnej žltej k žltej zmiešanej, premenenej.
"Ak je táto farba vo svojom nezmiešanom a jasnom stave príjemná a utešená, ak má vo svojej plnej sile čosi veselého a ušľachtilého, teda je naproti tomu svrchovane chúlostivá a pôsobí značne nepríjemne, ak je znečistená alebo do istej miery zaťažená na zápornú stranu. V tomto zmysle má v sebe čosi nepríjemného aj farba síry, prechádzajúca do zelena."
"Ak prenesieme žltú farbu na nečisté a menej cenné povrchy, ako obyťajné súkno, plsť a podobne, kde nemá možnosť objaviť sa s plnou energiou, vznikne takýto nepríjemný účinok. Nepatrným a neznateľným posunom sa mení krásny dojem ohňa a zlata v pocit čohosi zašpineného, a farba cti a slasti sa zvráti na farbu hanby, škaredosti a nevoľnosti."
Oranžová farba:
"Ako nemôžeme žiadnu farbu považovať za nehybnú, môžeme i žltú veľmi ľahko stupňovať a povzniesť pomocou zhustenia a ztemnenia vo smere k červenej. Farba sa potom objavuje s rastúcou energiou a ako oranžová farba sa stáva mocnejšou a veľkolepejšou. Všetko, čo sme hovorili o žltej, platí i tu, iba vo väčšej miere. Oranžová vlastne dáva oku pocit hrejivosti a slasti, ako taktiež predstavuje farbu vyššej žiarivosti a miernejšieho odlesku západu slnka. Preto tiež vytvára príjemné okolie a ako šat pôsobí dojmom viac či menej potešujúcim alebo i veľkolepým. Stačí malé nahliadnutie do ríše červene a žltá získava hneď inú tvárnosť a inú závažnosť."
Oranžová, medená a okrová farba v súčasnosti slávia úspech najmä ako farby kože a kožených napodobenín, kabátov, topánok a kabeliek, akoby chcela móda imitovať farbu jesene, ktorou kráča (tento jav si priblížime inokedy). Tieto odtiene sú najmä farbami intimity.
Oproti tomu stojí absolútna oranžová, ktorá je naopak ostrá a núkajúca sa.
Keďže sme načrtli farbu žltú a jej obmeny, na záver krátky citát o svetle:
"A nie je nič z viditeľna, čo by pri nesmiernom množstve svojom žiarenia nedosahovalo."- Pseudodionýzos z Areopagita, O božských menách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára