Príbeh o hriechu usmrtenia a následnom pokání dobre poznáme z Dostojevského a Tolstého. Táto téma je ale taká silná a tak naliehavá v každej dobe, že nikdy nie je úplne vyčerpaná, a tentoraz je to práve Rihanna, ktorá prináša výpoveď takéhoto hriešnika. Kým Kreutzerova sonáta má podtitul "Ako muž zabil ženu", Rihanna námet prevrátila opačne, ale rovnako sa točí okolo témy sexuality v spoločnosti napadnutej rozkladom. Je to pieseň a hudobné video s názvom "Man down", čo možno voľne preložiť ako Muž na kolenách. Je to príbeh znásilneného dievčaťa, ktoré sa mstí vraždou.
Napriek všeobecnému "odomknutiu" citlivých tém na začiatku 21. storočia je táto téma stále tabuizovaná. Rihanna za svoj počin ostro kritizovaná a jej pieseň i video k nej sú považované za tak kontroverzné, že podľa názorov niektorých mali byť zakázané, pretože nerobia dobrý príklad mládeži.
Samozrejme, akoby toho nebolo málo, objavila sa skupina nadšencov, ktorá pokladá video za "satanistickú obeť" alebo "oslavu násilia". Je v tomto prípade Rihanna naozaj bábkou v rukách priemyslu? Skúsme sa na to pozrieť triezvo: The Parents Television Council napadli video ako niečo, čo môže mladých ľudí motivovať k násiliu. Rihanna mala vraj "vyhľadať pomoc, nie sa pomstiť vraždou." Fakt, že text piesne vyjadruje ľútosť nad zločinom, sa ignoruje.
Rihanna sa obhajuje: "Znásilnenia sa dejú na celom svete a my to budeme stále ututlávať predstierať, že to tak nie je." A ľutuje: "Nemala som urobiť toto video, mal to byť mini-film, surový a umelecký."
Pochybuje teda, či sa trafila do tej správnej formy výpovede a keby to mohla vrátiť späť, nahradila by ju inou. Napokon hovorí: "Hudobný priemysel nie je zrovna Parents R Us! Máme slobodu robiť umenie!" - Ak toto nie je dostatočným dôkazom, že Rihanna drží svoje záležitosti vo svojich rukách, tak potom už nič.
The Crunk Feminist Collective vysvetľuje: "V pop a hiphop kultúre, kde je znásilňovanie oslavované a glorifikované, je toto vítaný zákrok. Video posilňuje dôležitú vec: voľba zmyselného tanca na parkete neznamená súhlas pre ďalšie sexuálne aktivity." A špekuluje, že verejnosť by bola menej pobúrená, keby šlo o hudobné video bielej ženy. Je to dosť možné, a tak sa do toho dostáva i rasový motív. Pohľad do temného sveta černošských kriminálnikov je je predsa zvlášť nepríjemný a videu len pridáva na nestráviteľnosti. Rihanna ale na to nehľadí. Nezabúda na svoj pôvod, o čom svedčí i pieseň, ktorá je zmesou reggae a popu. Ako vraví, je silno inšpirovaná kultúrou reggae. A pôvod je len jedným z mnohých aspektov piesne, ktoré vychádzajú z jej vlastných skúseností. Sama bola obeťou domáceho násilia, čo robí video veľmi osobnou a psychologickou projekciou. Kým rôzne skupiny tvrdia, že robí viac škody ako účinku, ona na Twitteri vyhlasuje: "Veľmi silné, podstatné posolstvo pre dievčatá ako ja!"
V úvode vidíme stanicu. Je ráno s červenkastým nádychom a obrovský ruch, hlasy a rachot- žeby zobrazenie zchaosenia spoločnosti? Každopádne, Rihanna vystupuje z tieňa s pištoľou, ktorú mieri na muža s jazvou. Jazva je zvýraznením mužnosti, tak ako Rihanna so svojimi vlasmi, smiechom a vtipom je ikonou ženskosti. Strieľa na tohto muža a dav stíchne, rozuteká sa na všetky strany. Muž padá na zem. Za ním vidno tabuľku s nápisom "To trains west bound". Či už to znamená ťažkú čižmu západného sveta na tele menej civilizovanej a upadnutej kultúry černošskej komunity, je nám známe, že v hudobných videách nič nie je náhodou, a preto možno predpokladať, že západ priniesol tomuto mestu, v ktorom Rihanna žije, len to najhoršie. Ako povedal Štúr, zo západnej kultúry si treba brať príklad len v tom, čo ju vynieslo na vrchol, a nie to, čo spôsobilo jej úpadok. Rihannino mesto sa nakazilo mizogýniou, korupciou a chaosom. Možno si zachovalo, ako neskôr uvidíme, nevinnosť, ktorej nositeľmi sú deti, a i akúsi rodinnú súdržnosť, ale podľalo zákonitostiam chudoby- kde je nedostatok, tam sú drogy, násilie a prostitúcia.
Ďalej Rihanna v temnote vyfukuje z úst dym. To už je úpadok ženy, ale nie ženy ako jednotlivca, ale ženstva celého, jeho rozporuplnej nátury jednak prejavujúcej nevinnosť a pôvab, jednak zmyselnosť a dráždivosť. Rihanna potom mizne a dej sa vracia do včerajšieho rána. Nastáva absolútny kontrast, slnečný deň, jazda na bicykli a smiech. To už je spomínaná dobrá stránka mesta, i dobrá stránka ženstva. Je vidno i pestrofarebnú mozaiku ľudí- starci, kriminálnici a deti, s ktorými s Rihanna hrá pri visiacom bielom prádle.
Do toho sa vsúva depresia Rihanny sediacej v izbe už po zločine. Možno je jej ľútosť prostá, dievčenská, no predsa je moderným Raskoľnikovom či Pozdnyševom, ktorý ľutuje to, čo spáchal pri plnom vedomí, a predsa nevedome...
Podstatné je, aby sme sa zamysleli, či slová ako: "Nebolo to odo mňa správne" a podobne sú propagovaním násilia. Nie, nie sú. Násilie a vysporiadanie sa s násilím nie je to isté!
"Začalo to malou hádkou a prerástlo to do nekonečného sporu"- toto je dôležitá časť textu. Je to model všetkých konfliktov, od dievčaťa a násilníka až po konflikty štátov. Prosté dievča teda vie, ako to chodí.
Paralelne s týmito myšlienkami Rihanna pije kokosové mlieko a flirtuje s miestnymi kriminálnikmi. Ďalej je kroky smerujú na pláž. A ľútosť pokračuje.
Môže byť zaujímavé sa pozastaviť nad veršom "je čas opustiť mesto." Čo tým myslí? Ujsť pred trestom? Nie, pretože v úvode podotkla, že "sa chce utiahnuť, kým sa ocitne za mrežami" a neskôr vysloví nádej, že jej "sudcá dá minimálny trest". Ráta teda s odsúdením. A je možné, že opustením mesta myslela v prvom rade opustiť jeho divnú hierarchiu, kde sú silní tí so svalmi alebo prostriedkami, možno inými slovami dokonca shakespearovské "schopní sú utláčaní neschopnými". "Opustiť mesto" je či už vyobcovanie, alebo dobrovoľný odchod zo spoločnosti, z civilizácie a zbavenie sa jej zlých vlastností. Rihanna zlyhala, možno preto mesto opúšťa- z hanby, alebo možno preto, že v ňom už z vlastnej vôle nechce byť. Mesto sčasti spôsobilo jej nešťastie.
Na diskotéke najprv tancuje s neatraktívnym mužom. Zdá sa, že sa zabáva. Atmosféra sa mení, keď k nej príde jej budúci násilník s jazvou. Ich spoločný tanec je jasne zmyselný, ale ako už bolo povedané, to nie je zárukou ďalších spoločných aktivít a ženská koketnosť nie je ospravedlnením mužských násilnických činov.
Scéna pri vodopáde prekrýva akt znásilnenia v temnej uličke. Násilník Rihannu opúšťa a tá na svitaní beží domov. Zo zásuvky vytiahne zbraň a zvyšok už poznáme. Ktovie, čo bude ďalej. Opustí Rihanna mesto? Vydá sa cestou "To trains west bound"? Ako sa vysporiada so svojou ženskosťou, ktorá jej spôsobila toľko bolesti?
...Akokoľvek, Rihanna je teraz podobná Pozdnyševovi a Raskoľnikovi- stala sa obeťou civilizácie, ktorá zo ženy urobila predmet a zo sexuality obchod.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára