Muzorama - nezáväzná a nenápadná kritika spoločnosti

 ( http://www.youtube.com/watch?v=V-0O2kEjl9U )

Krátke animované filmy, vyhýbajúce sa líni komerčného humoru ako štúdio  de l’ESMA ( filmy vurgarizujúce mytológiu alebo kresťanské príbehy, http://www.art-spire.com/3d/short-animation-film-104-mytho-logique/ ) dosahujú vrchol v neepickosti a  nerešpektovaní akýchkoľvek estetických konvencií.
Tradične rozprávaný príbeh nájdeme zriedka. Niekedy ťažko povedať, či ide o manieru, lenivosť v snahe o originalitu, alebo o úprimný zámer. Odpoveď môžeme nájsť jedine vo funkčnosti toho, akú stopu v nás film zanechá.
Čo sa týka grafiky, v posledných rokoch môžeme zaznamenať určitý trend konzervativizmu. Vytvorený obraz "hryzie do chvosta" estetiku, ktorá už opakuje. Zároveň, dielo ilustrátorov Killoffera  a MUZO je hybridizáciou, ktorá vytvára na poli estetiky vlastný vesmír s vlastnými zákonitosťami.

Umiestnenie akcie do sídliska v nedeľné poludnie je veľmi banálne v kontraste so súhrnom priam  psychedelických výjavov ako dopravné absurdity, telá v telách či lietajúce hlavy, ktorými  preputujeme k bizarnému rozuzleniu.

Za povšimnutie stojí, že žena je fyzicky väčšia ako muž. Zrejme ide o jej emocionálnu prevahu v kontraste so spoločenskou. Tentoraz je to žena, čo "hýbe svetom",  je až monštruózna, žerie kvety a s chladnou vypočítavosťou dostane všetkých do pasce.
V závere sa zamilovaný muž nijak neodlišuje od stáda ďalších mužov. Tí  čakajú pred domom s úplne identickými pohybmi a šialeným, prázdnym pohľadom. Žena napokon zožerie všetkých a všetko.

Toto veru nie je Shakespearovské "skutočné ľúbostné príbehy nikdy nekončia."


Pre mňa je film teda depresívnym vyjadrením zdevalvovania mužsko ženskej lásky v konzumnej spoločnosti. Aj ľúbostný vzťah je nakoniec len "žrádlo".

Film skončí otvorene a jeho dokončenie je u každého z nás iné. Buď prerušíme kliadbu moderného sveta alebo zotrváme v cykle.

Než sa rozhodneme a než zmeníme svoju realitu,  užívajme s dávkou zdravého cynizmu život vo svete nezmyselnej dopravy, lietajúcich hláv, intelektuálov s prevrátenými nosmi a zvonov nedeľných poludní. Pretože Muzorama nie je len svet ilustrátorov, je to i  ten náš svet. Naša je zodpovednosť za znetvorenosť ženy a šialenstvo muža.

Na druhej strane, nemusíme nutne vnímať niektoré aspekty tohto stavu ako nevyhnutne zlé. Odmietanie patológie lásky môže byť v konečnom dôsledku len predsudok.