Príbeh Medei vychádza z legendy, ktorá zaujme svojou epickosťou, rozsiahlou zápletkou a klasickou gréckou monumentálnosťou. Tradične spája prvky „obyčajných“ ľudských problémov a údelov s mytologickým aspektom, ktorý sa nebadane vsúva do deja a stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Príbeh sa viaže k dobrodružnej plavbe Agronautov za zlatým rúnom. Tam zažívajú priam odysseovské príhody a práve Médea im ukáže cestu domov a zachráni ich. Tento mytologický priestor je v Euripidovej tragédii okorenený tým, že jej dodáva ľudský rozmer a vykresľuje Médeiu ako oklamanú a nešťastnú ženu, ktorej patetické verše sú výrazom bolesti, zlosti a smútku. Dokonca si želá, aby toho, čo ju oklamal, stihlo nešťastie. Veď sama obetovala všetko, pre lásku zradila rodinu a nakoniec bola zradená sama. Túži dokonca po smrti. V tomto zmysle ide hlavne o to, že mytológia je len prostriedkom na vyjadrenie, je len hracím plánom pre dej, ktorý zobrazuje problém ženstva ako takého. Médea hovorí za všetky ženy: „Ach, zo všetkého, čo dýcha, a čo má na svete rozum, sme my ženy najnešťastnejšie!“
Krehkosť feminity je samozrejme v každej dobe rovnaká, aj keď spoločensky majú ženy v súčasnosti viac práv a podobne. Nechceme ale príliš zachádzať do úvah o spoločenskom postavení žien. Radšej sa zamerajme na emočnú stránku tohto námetu, ktorý je klasický v tom najarchetypnejšom slova zmysle a stále aktuálny.
Médea hovorí, že žena sa stáva majetkom muža. Tým je pokorená, tým je zbavená časti seba a na dôvažok môže byť aj podvedená a mužom zatratená. Vo svojom monológu sa zamýšľa nad všetkými nepríjemnosťami socializácie ženy ako i jej charakterovými nedostatkami : „Žena je tvor pokorný a nestatočný.“ Až tak ďaleko zachádza jej skepsa.
Neskôr sa objavuje jej milenec, Iáson, kroý ju podviedol a zamiloval sa do Kreónovej dcéry. Médeia prednesie vášnivú reč plnú zhnusenia a sklamania. Iáson na to reaguje s nadhľadom: „Teraz zdá sa, nemôžem byť zlým rečníkom,“ a odhodlá sa jej oponovať a vysvetliť svoje konanie. Tvrdí, že musí napnúť všetky plachty, ak chce byť dobrým kormidelníkom a uniknúť búrke jej slov. Obhajuje sa a napokon skonštatuje, že bez žien by bol svet lepší. Stále pritom rozpráva cynicky a nezaujate, rečnícky. Sexuálny šovinizmus nepozná len naša epocha, ako vidíme. Črtá sa nám teda nadčasová celospoločenská dilema.
Zronená Médea na to reaguje slovami: „Ten, kto pácha krivdu, a vie dobre rečniť, je hodný najvyššieho trestu.“
Iáson sa vyhovára, že chcel sobášom len zaistiť materiálne zaistiť rod, ich spoločné deti. Ale Médea nechce znášať hanbu, nechce byť len milenkou.
Neskôr v tragédii dospeje k rozhodnutiu zavraždiť svoje deti. Tento zúfalý čin odôvodňuje znovu ženskou slabosťou. Vymyslí lesť, aby pred týmto činom vykonala svoju pomstu.
Začne ospravedlňovať Iásonovi za svoj ženský nerozum, ktorý ju prinútil žiarliť. Napriek tomu chce odísť do vyhnanstva. Následne posiela svoje deti so všetkým svojim majetkom, aby ho darovali manželke jej milenca. Zdanlivo sa chce všetkého vzdať v prospech detí, Iásona a jeho ženy. Dáva vychovávateľovi detí posledné pokyny a zotrváva v chmúrnom rozrušení. Neskôr sa ukáže, že jej vyrovnanie bolo len ľsťou na Kryona a jeho dcéru, Iásonovu ženu. Poslala im dary, ktorými ich otrávila a umreli bolestnou smrťou. Médea povedala poslovi, ktorý jej mal referovať, ako dopadla pomsta: „Ak mali smrť biednu, potešíš ma dvojnásobne!“
Po tomto čine Médea zabije svoje deti.
Keď sa o všetkých vraždách dozvie Iáson, mytologická rovina deja sa umocní a Médea sa zjavuje na kočiari poháňanom drakmi. Argumentuje, že to on nepriamo spôsobil všetky úmrtia a s mŕtvymi deťmi odchádza.
Tragédia končí Iasonovým nárekom. “Kiež by som ich neslodil, aby som nemusel zažiť, ako zhynuli tvojimi rukami!“
Euripidesova tragédia Médea je prvým pokusom o psychologickú drámu, je odvážnym náčrtom problému ženskej psychiky a hrozby jej rozpoltenej emocionality a nevtieravým a prirodzeným spôsobom živo zachycuje bolesť zo zrady a spätnú väzbu na ňu. Médea je obrazom patologického ženstva a jeho konania skrz osvedčenú schému klasickej tragédie a mytologický rozmer deja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára