Pieseň piesní nepoučuje, nemoralizuje, neradí. Je rýdzo umeleckým vyjadrením stavu bytia, v ktorom sa nachádza ženích či nevesta. Ak ho chceme správne dešifrovať, môžeme sa ubrať viacerými smermi.
Stará židovská alebo kresťanská tradícia interpretovala text alegoricky. Niektorí podávali mystický výklad. Realisticky sa v nej opisuje ľudská láska.
Zamerajme sa konkrétne na verše ženícha:
Tvoje pery sťa purpurový pásik
a tvoje ústa plné pôvabu.
Tvoje líca sťa by krížalky
granátového jablka
za tvojím závojom.
Ženích prirovnáva pery nevesty k pásiku alebo niti, teda vzdáva hold ich lineárnej plasticite. Pridaním prívlastku „purpurový“ hodnotí aj ich farbu, ktorú taktiež častuje výnimočnosťou. Žiaden rys nastávajúcej nie je samozrejmý a obyčajný, nie je na nej nič, čo by nestálo za povšimnutie a oslavu.
V mystickom význame, purpurová je kráľovská, najvyššia farba. Na perách pomerne tmavá. Použitie tejto farby vykazuje to, že ženích uctieva pery nevesty ako v istom zmysle temné a tajomné.
Ústa sú plné pôvabu nielen v estetickom zmysle, ale aj rečou. Nevesta má zrejme nežný, sofistikovaný prejav. Dostávame teda dva neodmysliteľné a fungujúce prvky krásy úst- ich farebnosť a líniu v perách, a kultivovanosť reči.
Krížalky, teda kúsky ovocia, sú prirovnaním k lícam. Kým pri perách sme mali pásik či niť, teda niečo plné, líca sú naopak prirovnané k fragmentom. To môže byť prekvapivé. Obecne by sme líca pomenovali niečím celistvým, hladkým. V tomto prípade máme ich ale máme pokrájané, a to je zaujímavý pohľad. Pri opise tváre totiž môžeme mať pocit, že všetko bolo vynájdené snáď už pred Piesňou piesní, že pri ňom nemožno nič prekvapujúce vymyslieť. Pieseň piesní nám ale ukazuje, že jednoduchým prostriedkom ako je prirovnanie možno zaskočiť, premeniť spôsob vnímania objektu.
Granátové jablko nie je obyčajné jablko. Už v dávnych časoch malo mystický význam. Má vysokú výživovú hodnotu a je spájané s láskou, zdravím a zmyselnosťou. Je považované za niečo absolútne živé, život dávajúce, prekypujúce energiou. Z tohto prirovnania získavame pohľad hoci celistvých, ale v istom zmysle zložených líc, ostro farebných ako misa nakrájaného ovocia a prekypujúcich energiou ako granátové jablká. Možno dodať, že pod kúskami granátového jablka sa ponúka aj obraz drobných zrniečok, ktoré sú uložené v priesvitnej dužine a majú belavú farbu. Teda môžeme usúdiť, že líca sú zložené z drobných žiliek, akoby zrniečok, ktoré neunikli pozornosti básnika.
Verš „za tvojím závojom“ je tým najtajomnejším z päťveršia. „Závoj“ môže znamenať ťažko postrehnuteľnú fosforencenciu okolo človeka, v mystike a alternatívnej medicíne biopole alebo aura.
Je opisovaná práve ako závoj, ktorý ako slovo evokuje niečo málo hmotné a zahmlené.
Taktiež môžeme závojom označiť jednoducho vonkajšie vyžarovanie nevesty, ako i jej obranu pred vonkajším svetom.
V tomto význame sa dá predpokladať, že nevesta za svojou závojovou obranou skrýva duchovné bohatstvo, ktoré symbolizujú zrniečka nakrájaného granátového jablka. (Tvoje líca – hraničný bod vnútra a povrchu, krížalky granátového jablka- duchovný poklad, energia, život a zdravie, za tvojim závojom- za nevestiným vonkajším vyžarovaním, za jej osobnou zónou, v intímnej sfére).
Na veršoch ženícha teda môžeme badať veľký záujem o fyzické črty nevesty do najdrobnejších detailov, ich následné poetizovanie, až glorifikovanie.
Taktiež svedčia o oslave prirodzenosti, prieniku ľudskej a božskej krásy, prieniku realistického hodnotenia a glorifikovania, prieniku fyzickej krásy a duchovnej zrelosti.
Nevesta neponúka len pery, ale i slová plné pôvabu, nielen vonkajšiu krásu a eleganciu, ale i vnútorný poklad za ňou.
Nevesta je ideálom, a poézia Piesne piesní je prostým a pritom fascinovaným pohľadom na tento ideál.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára