Timebomb od Kylie

Po dlhom čase vidím sofistikované a elegantné umelecké zobrazenie mytológie sexuality a jej ezoterického významu. To prináša Kylie Minogue vo svojom novom klipe, naozaj odvážnym spôsobom a s vynikajúcou schopnosťou použitia správnej vizuálnej metafory.

...

Klip začína náhľadom do ateliéru a zákulisia. Kylie vidíme striedať množstvo okuliarí. Vidí rôzne perspektívy svojho okolia, ľudí, vonkajšieho sveta. Prestrieda ich množstvo krátkymi strihmi a odváži sa vyjsť na ulicu, ktorú reflektujú okuliare.

Na ulici to nie je jednoduché. Ako to už býva, človeku sa pri konfrontácii s okolím neraz stane trapas, nedorozumienie či zrážka, ako to vidíme počas prvej slohy. Pritom však bezpečne spieva krátku úvahu o čase, o spojení seba s niekým iným, o cítení pulzu a o nevyhnutnej krátkosti všetkého: "než zmizneme". Medzi tým ukradne mobil náhodnému sediacemu a blázni sa s ním. Ďalší problém konfrontácie s vonkajším svetom- ako byť otvorený okoliu, a chovať sa nesebecky?

Pri refréne si skladá okuliare, symbolicky sa pred ostatnými odkrýva. Ocitá sa na diskotéke, obtiera sa o veľa ľudí, scéna pôsobí veľmi eroticky a spotene. Jej spev je výzvou k tancu ako posledný krát.
Chce spoznať toľko veľa, a má tak málo času!

...

Druhá sloha. Kylie kráča a stretáva rôznych ľudí. Verše "It's not the end of the world
It's just the start of me and you, yeah" majú silný ezoterický náboj a priam sami núkajú veľmi špekulatívne vysvetlenia. Akokoľvek, nastupuje do auta a zavelí "drive". Vracia sa refrén s efektne harmonickým prídavkom "We're on a timebomb, you might not last long, So let's just do it right now, do it come on"
Počas jazdy sa opäť zabáva s cudzími ľuďmi.
...

Špeciálne intermezzo, ktoré nás zavedie do temného zákutia niekde pri skladoch, nám prinesie konečný vrchol deja. Kylie hrá podivnú naháňačkovú hru s mužom, ktorého násilným spôsobom odhodí a následne ukáže, že sem smerovala celá jej cesta, a totiž, k milostnému aktu a jeho manifestácie v umeleckom zobrazení.

Zvlečie bundu, oprie sa o stenu a očakáva. Módnym vyvrcholením klipu sú rafinovane šnurované šaty, ktoré odkrývajú jej obnaženosť spojenú s akýmsi studom a krehkosťou. Ak by niekto povedal, že "time bomb" je spoetizovaním primitívneho "time to fap", možno by mal pravdu, ale nijako by tým nezhodil toto dielko, nakoľko sexualita v popovej hudbe a kultúre nemusí byť vždy len násilie, zhadzovanie, metalická koža a pornografické výjavy. A dobrý pozorovateľ spozná, že tu máme naservírovanú estetiku tejto záležitosti celkom odlišne.



Pred návratom refrénu sa hryzie do pery a stáča sa v agónni časovanej bomby, svojich pár okamihov rozkoše vo svojom hracom pláne, vo svojej prechádzke vesmírom, ktorú musí v krátkosti uchopiť a vychutnať.

Búcha do steny. Vrchol radosti, alebo z iného pohľadu orgazmus vyjadruje tanec jej partnera na motorke, na ktorej chvíľu sedí s ním, chvíľu stojí a dvíha ruky k nebu, zatiaľ čo on krúži okolo nej. Za nimi stojí rad ľudí s neprítomnými pohľadmi. Zrejme sú celko utlmení, nevidia a nechápu vytrženie Kylie a jej oslavu života. Ju to ale zjavne netrápi.
 Napokon Kylie spolu s partnerom odíde na jednej vlne niekde, kam už my ako diváci nemôžeme a zanechá nám len kúdoly modrého dymu.

Kylie Minogue poňala postoj k dôležitým veciam s radosťou a ľahkosťou. Síce býva často lepšie ohodnotená cesta utrpenia, Kylie nám ale ukazuje, že už toho bolo dosť.
A keď už nič iné, jej bunda, vpredu so srdcom, vzadu s logom mieru, nám má napovedať, čo je táto žena zač v tomto videu, aké má presvedčenie a kam chce ísť. A určite nie je sama...

Všetci sedíme na svojich časovaných bombách, desíme sa bankrotu Grécka, pádu eura, dolára, veľkých vojen, hladu a...  nemusí to už trvať dlho, takže... urobme to, čo chceme, teraz hneď! - To je základné posolstvo, znejúce možno triviálne, ale o to viac je úprimné a zo života.

Poďme teda krúžiť na motorkách namiesto zbrojenia!

Odyssea a dotyk bohyne v kampani Cartier

http://www.odyssee.cartier.us/#/film

Značka Cartier patrí medzi tie najdrahšie na svete. Pre tohtoročnú kampaň značka zvolila námet odysseovskej cesty. Čo je zaujímavé, nie človek, ale zviera je putujúci. A nielen to. Príbeh má hlbší význam, než len vizuálne potešenie.

V úvode  vidíme leoparda v podobe šperku. Trblietavý, kameňmi vykladaný leopard precitne, jeho trblet sa rozpráši v priestore a stane sa živým leopardom pôsobením zasiahnutím mágie, alebo, vnesením "božsej iskry". Vyskočí cez kupolu a ženie sa za konským záprahom. Následne beží cez odysseovské kruhy. Manifestuje to, že môže byť slobodný aj v obmedzení, hrať slobodne aj pri rešpektovaní pravidiel.
Po skúške s kruhmi sa dostáva do skalnatej krajiny, kde čelí čínskemu drakovi. Najprv uteká. Napokon sa mu ale otočí tvárou. Premôže ho nie útokom, ale zdá sa, len silou odhodlania. Drak ustupuje. Kamenie a mení sa na hradbu.
Tu čaká putujúceho odlišná úloha. Dostane sa do chrámu prepychu, kde drahokamové stromy objímajú zvádzajúce kovové hady. Jeho ale nezaujíma pokušenie hmotných hodnôt. Vychádza zo záhrady pozemských rozkoší na svetlo. Ukáže sa, že palác prepychu stojí naozaj na "vratkých nohách", je to len platforma na chrbte obrovského slona. Žiadna pevná pôda. Okrem toho, kým vnútro chrámu bolo pestré, ukázalo sa, že tam vonku je púšť a sucho.
Leopardovi sa podarí uniknúť na letúne.
Dostávame sa do Paríža. Nie náhodou vidíme Eiffelovu vežu ako základný symbol. Veža je os sveta.

Leopard ďalej putuje po strechách Paríža.  Ocitá sa v závere cesty. Všetky úlohy boli splnené.
Môže navštíviť svoj cieľ. Epickú hudbu putovania nahradzuje jemná lyrická, zosobňujúca prítomnosť jeho božstva, samotného ženského princípu. Ten je zobrazený čiernovlasou ženou v červených šatách s volánmi a šperkami. Leopard sa pred ňou pokorne hrbí a nechá sa pohladiť rukou s náramkom. Už je v bezpečí. Dostáva sa k pravému prepychu, ku skutočnej kráse ako absolútnej odmene za úspešnú cestu.
Dráma je na konci. Dej sa uzatvára. Paradoxne, do šperkovej krabičky, teda, leopard je možno znovu šperkom.
Najprv rozbil svoje hviezdne telo, aby sa stal živým a zraniteľným, a zažil svoje úlohy, aby sa mohol vrátiť do svojej pôvodnej formy. Kruh sa uzavrel.

Tajomstvo existencie a poslania v 4 minútach. Na mainstreamovú reklamu viac než dosť.

Natočenie reklamy trvalo 3 a pol roka. Jej premiéra bola 4. marca. Užívajte s radosťou.

Médea- pokrčená žena

Príbeh Medei vychádza z legendy, ktorá zaujme svojou epickosťou, rozsiahlou zápletkou a klasickou gréckou monumentálnosťou. Tradične spája prvky „obyčajných“ ľudských problémov a údelov s mytologickým aspektom, ktorý sa nebadane vsúva do deja a stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Príbeh sa viaže k dobrodružnej plavbe Agronautov za zlatým rúnom. Tam zažívajú priam odysseovské príhody a práve Médea im ukáže cestu domov a zachráni ich. Tento mytologický priestor je v Euripidovej tragédii okorenený tým, že jej dodáva ľudský rozmer a vykresľuje Médeiu ako oklamanú a nešťastnú ženu, ktorej patetické verše sú výrazom bolesti, zlosti a smútku. Dokonca si želá, aby toho, čo ju oklamal, stihlo nešťastie. Veď sama obetovala všetko, pre lásku zradila rodinu a nakoniec bola zradená sama. Túži dokonca po smrti. V tomto zmysle ide hlavne o to, že mytológia je len prostriedkom na vyjadrenie, je len hracím plánom pre dej, ktorý zobrazuje problém ženstva ako takého. Médea hovorí za všetky ženy: „Ach, zo všetkého, čo dýcha, a čo má na svete rozum, sme my ženy najnešťastnejšie!“

Krehkosť feminity je samozrejme v každej dobe rovnaká, aj keď spoločensky majú ženy v súčasnosti viac práv a podobne. Nechceme ale príliš zachádzať do úvah o spoločenskom postavení žien. Radšej sa zamerajme na emočnú stránku tohto námetu, ktorý je klasický v tom najarchetypnejšom slova zmysle a stále aktuálny.

Médea hovorí, že žena sa stáva majetkom muža. Tým je pokorená, tým je zbavená časti seba a na dôvažok môže byť aj podvedená a mužom zatratená. Vo svojom monológu sa zamýšľa nad všetkými nepríjemnosťami socializácie ženy ako i jej charakterovými nedostatkami : „Žena je tvor pokorný a nestatočný.“ Až tak ďaleko  zachádza jej skepsa.

Neskôr sa objavuje jej milenec, Iáson, kroý ju podviedol a zamiloval sa do Kreónovej dcéry. Médeia prednesie vášnivú reč plnú zhnusenia a sklamania. Iáson na to reaguje s nadhľadom: „Teraz zdá sa, nemôžem byť zlým rečníkom,“ a odhodlá sa jej oponovať a vysvetliť svoje konanie. Tvrdí, že musí napnúť všetky plachty, ak chce byť dobrým kormidelníkom a uniknúť búrke jej slov. Obhajuje sa a napokon skonštatuje, že bez žien by bol svet lepší. Stále pritom rozpráva cynicky a nezaujate, rečnícky. Sexuálny šovinizmus nepozná len naša epocha, ako vidíme. Črtá sa nám teda nadčasová celospoločenská dilema.

Zronená Médea na to reaguje slovami: „Ten, kto pácha krivdu, a vie dobre rečniť, je hodný najvyššieho trestu.“

Iáson sa vyhovára, že chcel sobášom len zaistiť materiálne zaistiť rod, ich spoločné deti. Ale Médea nechce znášať hanbu, nechce byť len milenkou.

Neskôr v tragédii dospeje k rozhodnutiu zavraždiť svoje deti. Tento zúfalý čin odôvodňuje znovu ženskou slabosťou. Vymyslí lesť, aby pred týmto činom vykonala svoju pomstu.

Začne ospravedlňovať Iásonovi za svoj ženský nerozum, ktorý ju prinútil žiarliť. Napriek tomu chce odísť do vyhnanstva. Následne posiela svoje deti so všetkým svojim majetkom, aby ho darovali manželke jej milenca. Zdanlivo sa chce všetkého vzdať v prospech detí, Iásona a jeho ženy. Dáva vychovávateľovi detí posledné pokyny a zotrváva v chmúrnom rozrušení.  Neskôr sa ukáže, že jej vyrovnanie bolo  len ľsťou na Kryona a jeho dcéru, Iásonovu ženu. Poslala im dary, ktorými ich otrávila a umreli bolestnou smrťou. Médea povedala poslovi, ktorý jej mal referovať, ako dopadla pomsta: „Ak mali smrť biednu, potešíš ma dvojnásobne!“

Po tomto čine Médea zabije svoje deti.

Keď sa o všetkých vraždách dozvie Iáson, mytologická rovina deja sa umocní  a Médea sa zjavuje na kočiari poháňanom drakmi. Argumentuje, že to on nepriamo spôsobil všetky úmrtia a s mŕtvymi deťmi odchádza.

Tragédia končí Iasonovým nárekom. “Kiež by som ich neslodil, aby som nemusel zažiť, ako zhynuli tvojimi rukami!“

Euripidesova tragédia Médea je prvým pokusom o psychologickú drámu, je odvážnym náčrtom problému ženskej psychiky a hrozby jej rozpoltenej emocionality a nevtieravým a prirodzeným spôsobom živo zachycuje bolesť zo zrady a spätnú väzbu na ňu. Médea je obrazom patologického ženstva a jeho konania skrz osvedčenú schému klasickej tragédie a mytologický rozmer deja.

Pieseň piesní - analýza fragmentu

Pieseň piesní nepoučuje, nemoralizuje, neradí. Je rýdzo umeleckým vyjadrením stavu bytia, v ktorom sa nachádza ženích či nevesta. Ak ho chceme správne dešifrovať, môžeme sa ubrať viacerými smermi.

Stará židovská alebo kresťanská tradícia interpretovala text alegoricky. Niektorí podávali mystický výklad. Realisticky sa v nej opisuje ľudská láska.

Zamerajme sa konkrétne na verše ženícha:

Tvoje pery sťa purpurový pásik

a tvoje ústa plné pôvabu.

 Tvoje líca sťa by krížalky

granátového jablka

 za tvojím závojom.

Ženích prirovnáva pery nevesty k pásiku alebo niti, teda vzdáva hold ich lineárnej plasticite. Pridaním prívlastku „purpurový“ hodnotí aj ich farbu,  ktorú taktiež častuje výnimočnosťou. Žiaden rys nastávajúcej nie je samozrejmý a obyčajný, nie je na nej nič, čo by nestálo za povšimnutie a oslavu.

V mystickom význame, purpurová je kráľovská, najvyššia farba. Na perách pomerne tmavá. Použitie tejto farby vykazuje to, že ženích uctieva pery nevesty ako v istom zmysle temné a  tajomné.

Ústa sú plné pôvabu nielen v estetickom zmysle, ale aj rečou. Nevesta má zrejme nežný, sofistikovaný prejav. Dostávame teda dva neodmysliteľné a fungujúce prvky krásy úst- ich farebnosť a líniu v perách, a kultivovanosť reči.

Krížalky, teda kúsky ovocia, sú prirovnaním k lícam. Kým pri perách sme mali pásik či niť, teda niečo plné, líca sú naopak prirovnané k fragmentom. To môže byť prekvapivé. Obecne by sme líca pomenovali niečím celistvým, hladkým. V tomto prípade máme ich ale máme pokrájané, a to je zaujímavý pohľad. Pri opise tváre totiž môžeme mať pocit, že všetko bolo vynájdené snáď už pred Piesňou piesní, že pri ňom nemožno nič prekvapujúce vymyslieť. Pieseň piesní nám ale ukazuje, že jednoduchým prostriedkom ako je prirovnanie možno zaskočiť, premeniť spôsob vnímania objektu.

Granátové jablko nie je obyčajné jablko. Už v dávnych časoch malo mystický význam. Má vysokú výživovú hodnotu  a je spájané s láskou, zdravím a zmyselnosťou. Je  považované za niečo absolútne živé, život dávajúce, prekypujúce energiou. Z tohto prirovnania získavame pohľad hoci celistvých, ale v istom zmysle zložených líc, ostro farebných ako misa nakrájaného ovocia a prekypujúcich energiou ako granátové jablká. Možno dodať, že pod kúskami granátového jablka sa ponúka aj obraz drobných zrniečok, ktoré sú uložené v priesvitnej dužine a majú belavú farbu. Teda môžeme usúdiť, že líca sú zložené z drobných žiliek, akoby zrniečok, ktoré neunikli pozornosti básnika.

Verš „za tvojím závojom“ je tým najtajomnejším z päťveršia. „Závoj“ môže znamenať ťažko postrehnuteľnú fosforencenciu okolo človeka, v mystike a alternatívnej medicíne biopole alebo aura.

Je opisovaná práve ako závoj, ktorý ako slovo evokuje niečo málo hmotné a zahmlené.

Taktiež môžeme závojom označiť jednoducho vonkajšie vyžarovanie nevesty, ako i jej obranu pred vonkajším svetom.

V tomto význame sa dá predpokladať, že nevesta za svojou závojovou obranou skrýva duchovné bohatstvo, ktoré symbolizujú zrniečka nakrájaného granátového jablka. (Tvoje líca – hraničný bod vnútra a povrchu, krížalky granátového jablka- duchovný poklad, energia, život a zdravie, za tvojim závojom- za nevestiným vonkajším vyžarovaním, za jej osobnou zónou, v intímnej sfére).

Na veršoch ženícha teda môžeme badať veľký záujem o fyzické črty nevesty do najdrobnejších detailov, ich následné poetizovanie, až glorifikovanie.

Taktiež svedčia o oslave prirodzenosti, prieniku ľudskej a božskej krásy, prieniku realistického hodnotenia a glorifikovania, prieniku  fyzickej krásy a duchovnej zrelosti.

Nevesta neponúka len pery, ale i slová plné pôvabu, nielen vonkajšiu krásu a eleganciu, ale i vnútorný poklad za ňou.

Nevesta je ideálom, a poézia Piesne piesní je prostým a pritom fascinovaným pohľadom na tento ideál.

Muzorama - nezáväzná a nenápadná kritika spoločnosti

 ( http://www.youtube.com/watch?v=V-0O2kEjl9U )

Krátke animované filmy, vyhýbajúce sa líni komerčného humoru ako štúdio  de l’ESMA ( filmy vurgarizujúce mytológiu alebo kresťanské príbehy, http://www.art-spire.com/3d/short-animation-film-104-mytho-logique/ ) dosahujú vrchol v neepickosti a  nerešpektovaní akýchkoľvek estetických konvencií.
Tradične rozprávaný príbeh nájdeme zriedka. Niekedy ťažko povedať, či ide o manieru, lenivosť v snahe o originalitu, alebo o úprimný zámer. Odpoveď môžeme nájsť jedine vo funkčnosti toho, akú stopu v nás film zanechá.
Čo sa týka grafiky, v posledných rokoch môžeme zaznamenať určitý trend konzervativizmu. Vytvorený obraz "hryzie do chvosta" estetiku, ktorá už opakuje. Zároveň, dielo ilustrátorov Killoffera  a MUZO je hybridizáciou, ktorá vytvára na poli estetiky vlastný vesmír s vlastnými zákonitosťami.

Umiestnenie akcie do sídliska v nedeľné poludnie je veľmi banálne v kontraste so súhrnom priam  psychedelických výjavov ako dopravné absurdity, telá v telách či lietajúce hlavy, ktorými  preputujeme k bizarnému rozuzleniu.

Za povšimnutie stojí, že žena je fyzicky väčšia ako muž. Zrejme ide o jej emocionálnu prevahu v kontraste so spoločenskou. Tentoraz je to žena, čo "hýbe svetom",  je až monštruózna, žerie kvety a s chladnou vypočítavosťou dostane všetkých do pasce.
V závere sa zamilovaný muž nijak neodlišuje od stáda ďalších mužov. Tí  čakajú pred domom s úplne identickými pohybmi a šialeným, prázdnym pohľadom. Žena napokon zožerie všetkých a všetko.

Toto veru nie je Shakespearovské "skutočné ľúbostné príbehy nikdy nekončia."


Pre mňa je film teda depresívnym vyjadrením zdevalvovania mužsko ženskej lásky v konzumnej spoločnosti. Aj ľúbostný vzťah je nakoniec len "žrádlo".

Film skončí otvorene a jeho dokončenie je u každého z nás iné. Buď prerušíme kliadbu moderného sveta alebo zotrváme v cykle.

Než sa rozhodneme a než zmeníme svoju realitu,  užívajme s dávkou zdravého cynizmu život vo svete nezmyselnej dopravy, lietajúcich hláv, intelektuálov s prevrátenými nosmi a zvonov nedeľných poludní. Pretože Muzorama nie je len svet ilustrátorov, je to i  ten náš svet. Naša je zodpovednosť za znetvorenosť ženy a šialenstvo muža.

Na druhej strane, nemusíme nutne vnímať niektoré aspekty tohto stavu ako nevyhnutne zlé. Odmietanie patológie lásky môže byť v konečnom dôsledku len predsudok.

Stvorenie ľudí a Adamov pád- 1. časť

Ak chceme pochopiť, čo sa skrýva za starými textami, musíme zabudnúť na to, že tieto texty "písal Boh", a brať ich čisto literárne- odkrývať metafory, vžiť sa do literárnych možností a postupov vtedajšieho človeka. Potom možno pochopíme viac a odhalíme oveĺa väčší priestor, ako poskytuje tradičný výklad.

1. to, čo nesedí

Na tradičnom výklade nám okrem iného nesedia nasledujúce veci:

-BOH existuje mimo lineárneho času (ak vôbec, to dokazuje aj konvenčná veda) a teda, netvorí počas siedmych dní. Jedine že by bolo sedem dní nejakou prapodivnou metaforou spôsobov tvorenia či práce, no veľmi pochybujem, že človek tej doby by bol schopný uchopiť niečo také.

- v originálnom jazyku nie je "Boh"- "El" ale "bohovia, božšké bytosti"- "elohim". Nikto neobjasnil, prečo je to tak, na základe tradičného výkladu.

- "A Pán, Boh (Elohim) prikázal (i) človekovi: Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, kedy by si z neho jedol, istotne umrieš."  - Boh klame. pretože Adam jedol z toho stromu, ale nezomrel, teda určite nie v deň, kedy z neho jedol. Rovnako, nie je objasnené, prečo.

-"Pán, Boh povedal: "Hľa, človek sa stal ako jeden z nás!" - Už to zaráža, a ďalej: "Poznal dobro a zlo. Len aby nenačiahol ruku po strome života a nejedol, a nežil naveky!" - Prečo Boh nechce, aby jeho človek nežil naveky?!

....


Teraz poďme na iný výklad. Bude z časti môj, z časti z toho, čo som pochytila inde. Čítajte a uvažujte. Netvrdím, že je všetko pravda, ale nazdávam sa, že je oveľa bližšie realite ako to, čo nás učili v škole. A opatrne, môže to otriasť, a dúfam, že otrasie, vašou mienkou o týchto veciach.

2. Stvorenie


Elohim- pravdepodobne reptiliánske bytosti prišli na Zem. Podľa Sumerských tabuliek potrebovali robotníka, otroka, ktorý by za nich urobil špinavú robotu. V Sumerských tabuľkách ide o primitívnu bytosť Lulu, v Genezis Adam. Adam reprezentuje pravdepodobne celú čeľaď, nie len jednu osobu.

"Urobme človeka na náš obraz a našej podoby!" - človeka- humanoidnú bytosť- podľa našej podoby- časť z genómu má od svojich tvorcov. Diskutabilné je, o akých tvorcov presne ide. Podľa niektorých zdrojov sú to naozaj reptiliáni. Potrebujú bytosť jednoduchú, ale pritom s veľkým mozgom, aby mohla dobre pracovať. (Ľudské embryo v ranom štádiu pripomína reptiliána. Zažíva celú svoju evolúciu.)

"Muža a ženu ich stvoril". - extravagantné rozhodnutie, zdá sa. Reptiliáni sú obojpohlavní. Primitívny otrok má byť dvojpohlavný. Akiste to má svoje opodstatnenie. Rozdelenie pohlaví je tiež typicky humanoidné.

3. Miesto prvého človeka

Hneď na začiatku "príbehu všetkého" nachádzame opis krajiny so zvláštnym dôrazom na zlato. "...a tvorila štyri toky. Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, a zlato tej zeme je rýdze." -   Aké je to rýdze zlato? Prečo má všeobecne pre reptiliánov aj iných význam práve zlato, a dodnes ho tu ťažia? Aký je spirituálny význam zlata?

Tu sa spomína pod pojmom rýdze takzvané mono-atomické zlato. Toto zlato má dvojrozmernú atomickú štruktúru a formu bieleho prášku. Konzumuje sa, či už orálne alebo injekčne. Zvyšuje prúdovú kapacitu nervového systému mnohonásobne. Mozog je zrazu spôsobilý uvažovať a tvoriť v nevídaných rozmeroch. Pri dostatočnej konzumácii sa človek stane svetelným - preto a z toľkých starých textoch dočítame o tom, že "bohovia žiaria ako slnko". Samozrejme, bežnému človeku je toto zlato odoprené. On je určený len na jeho ťažbu.

Je to veľké tajomstvo vládnucej elity.

Dosť na tom, "Boh umiestnil človeka v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil." Okrem zlata šlo i o bdélium a ónyx.

4. Pokušenie a hriech

Had povedal žene, že Boh jej klamal. Že nezomrie, ak bude jesť zo stromu poznania dobra a zla.  Na tomto mieste sa zastavme a zamyslime sa, čo je strom poznania dobra a zla. Čo je pravdepodobné je to, že ide o akúsi schopnosť mať vlastný úsudok, nebyť nevedomý. Zároveň to má zrejme i doslovný význam- jablká tohto stromu nie sú obyčajné. Sú to granátové jablká, podľa Sumerov. Tieto jablká obsahujú látku s názvom DMT, ktorá vyvoláva stav náhleho osvietenia. To je opäť niečo, čo nepatrí do rúk primitívneho otroka. Preto Boh (ovia) vystríhal(i), že toto ovocie Adam s Evou nemajú jesť.

A kto je had?  Podľa Sumerských tabuliek ide o Enkiho. On sa vzoprel vláde svojho otca a chcel ľuďom ukázať nové možnosti.
Pozoruhodné je, že tento "had" si zmyslel, že si k ľudom nájde cestu cez ženu. Azda pretože žena reprezentuje to otvorenejšie, láskavejšie a intuitívnejšie. Ona bola spôsobilejšia prijať nový poznatok, zabudnúť na propagandu od Bohov. Had povedal žene: "Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, kedy budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo."

Ak to Boh vie, prečo to nechce? Na to je jednoduchá odpoveď- pretože to nie je Boh, ale tyran. Tyran nechce, aby boli jeho otroci vedomí svojej sily.

"A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý..."

Obaja jedli.

Pokračovanie v druhej časti...

Rihanna a jej posolstvo v tomto roku (We found love)

"Láska- radšej ma nechaj hladovať, akoby si mi mala dať jesť z misky, ktorú si nenaplnila."

-Chalíl Džibrán.

Ezoterické posolstvá súčasnosti sa množia. Anonymous bojujú v kybernetickom svete, meditujúci v myšlienkovom svete, prívrženci Occupy hnutia po svojom a umelci zase po svojom. Napriek paranoikom, ktorí pľujú na mainstreamových umelcov ako zapredancov iluminátov, sú to práve oni, čo boli vybraní byť poslami nového humanizmu.
Lady Gaga sa stala katalyzátorom nového hnutia v populárnej hudbe, bola doslova prvou pochodňou po kríze spred pár rokov, a i taká osobnosť ako Rihanna, dosiaľ pôsobiaca absolútne konvenčne a ktorej Umbrella a iné piesne sú síce hudobne originálne, no obsahom nijak nevytrhávajú z rutiny toho "emtívického" manierizmu a akejsi zbohatlíckej spokojnosti, ktorá je tak typická pre Christinu Aguileru či Britney Spears, a ktorej sa nakoniec nevyhli ani takí "pohoďáci" ako sú Black Eyed Peace,  urobila významný obvrat- video a pieseň Man down bol vzhľadom k Umbrella obrátením o stoosemdesiat stupňov. Neštítila sa vykúpať v "bahne spoločnosti", vrátila sa k svojmu pôvodu, zrazu nebola celebrita, ale obyčajné dievča, hoci štylizované, ktoré prežíva drámu zahanbenia a pomsty. To je veľmi revolučný spôsob myslenia na poli populárnej hudby.
Tentoraz šla Rihanna ešte ďalej. Dotkla sa najzákladnejšieho problému, ktorí všetci prežívame, a dotkla sa ho prostým a absolútnym spôsobom- hoci by niekto mohol povedať, že rieši banálnu drogovú drámu, v skutočnosti táto jednoduchá pieseň ponúka mnoho rovín a v najdôležitejšiej rovine je to filozofická, ezoterická a existenčná záležitosť.

Rihanna o projekte: "Nikdy sme neurobili video ako predtým. Je to asi najhlbšie video, aké som urobila. Celé to je o láske, a láska je ako droga. Určite to odtiaľ dostanete. To je dobrý pocit z toho a nebezpečenstvo toho."

1. Prológ
Paneláky, Rihanna sediaca oproti priateľovi vo vani a potom obaja uprostred točiaceho sa sveta. "Je to ako kričať, keď vás nik nemôže počuť. Skoro sa hanbiť, že niekto môže byť tak dôležitý, že ste bez neho nič." - Klasický takzvane vzťahový problém. lenže to nemusí byť všetko. -"Nikto nemôže pochopiť, ako to bolí. Cítim sa beznádejne, akoby vás nič nemohlo zachrániť." - Trebárs- a to sa týka celého videa a piesne- si to Rihanna neuvedomuje, ale predsa vpíja do tohto diela aj iný level poňatia.

"ako kričať, keď vás nik nemôže počuť." - problém, ktorý uvádza, môže byť v skutočnosti oveľa všeobecnejší. Lenže Rihanna prológ zakončuje spôsobom, ktorý nás priklincuje späť k zemi a k jednoduchému výkladu: "Keď je po všetkom, je to preč, skoro by ste si želali vrátiť tie zlé veci späť, aby ste sa mohli mať dobre." - muž a žena ukončili vzťah.

2. žlté diamanty

A potom to začne byť zaujímavé. Nasledujú krátko za sebou zábery búrky a hracieho automatu. To je celkom provokujúce pre analytika- je to náhoda, inštinkt alebo úmysel? Čo sú tu búrky a čo automat? ...Ide o to, že láska je droga, je prírodný živel? Nepochybne, sedí to do jednoduchého konceptu. Ale s tým sa nemôžeme uspokojiť v závislosti na celku. Búrka a hrací automat môže byť i veľmi jasným kontrastom vyhrotenia sveta- na jednej strane príroda, ktorá sa chystá ukázať svoju silu a zotrieť našu márnu snahu v jej dobývaní, na druhej strane konzum, hazard- kapitalizmus? ...vsúvať politické ambície do umenia tohto typu je nefunkčné. Ale predsa, nemali by sme úpadok súčasnosti dávať za vinu jednému z mnohých faktorov, a samozrejme, podstata je oveľa zložitejšia (môže sa zdať, že hľadáme neskutočné odkazy, ale ďalej uvidíme, že to naozaj môže korešpondovať so skutočným zmyslom). Potom tu máme tu i Rihannu, ktorá padá pred prírodou na kolená.

Pieseň otvára tajomné zaklínadlo "žlté diamanty vo svetle" , ktoré nebude už nijako rozvinuté či vysvetlené, čím sa otvoril priestor pre mnoho polemík na internete medzi fanúšikmi.
Logický znejú vysvetlenia ako kokaín, extáza, varovné signály. Akokoľvek, pozoruhodné je násobenie svetla- už diamanty samotné evokujú svetlo a lesk, žlté diamanty vo svetle sú trojnásobným svetlom.
V náväznosti na nasledujúci verš "Stojíme vedľa seba" asi môžeme predpokladať, ktorým smerom sa uberať v interpretácii. A s určitosťou, nebude to smer drog.
(Teraz môžeme vidieť, že celkovo video nie je o drogách.)
"Tvoj tieň križuje môj. To treba, aby človek prežil." -zaoberáme sa tu podstatou lásky. Akoby sme sa pýtali: "Čo je láska?" a Rihanna odpovedala: "Kontakt."

Počas týchto veršov sa mení charakter prostredia. Panelák a vaňu vystriedala lúka. Dá sa predpokladať, že ide o jednoduchú záležitosť- po hodnotiacom prológu návrat do idylických časov. Zábavu na skejte negujú verše: "Tak to cítim, nemôžem to poprieť, ale teraz sa toho musím vzdať."

3. Fast food a drogy

S príchodom refrénu sa ocitáme vo "vyžieráku". "Našli sme lásku na beznádejnom mieste" je fundamentálnym vyjadrením človeka- Pozemšťana, ak to nadnesieme do veľmi vysokých rovín. Vyžierák a následné skákajúce pilulky a oči z filmu Rekviem za sen, záblesky množiacej sa populácie z preplnených ulíc (už môžeme tušiť, že smerujeme inde, ako avizoval prológ) , ryba s nápisom "The talking bass" , milostné hry a dúhová cigareta.
Po refréne výbuch inštrumentálnej pasáže prináša Rihannu s priateľom uprostred tancujúceho davu. Extáza radosti je i nie je kontrastom k predchádzajúcemu- paradoxne, je akosi prirodzeným dôsledkom alebo skôr súčasťou prežitého. Jedná sa tu o to, že človek v biede svojho vzťahu či v biede seba samého zničený všetkým možným našiel najprv bolesť a vášeň v láske (ako naznačujú milostné scény) a následne čistú radosť, napriek tomu, že okolie neustále pretrváva v bolesti a svet sa nezlepšil.

4. Plytvanie

Druhá sloha. Na Rihanne sa premieta oblačné nebo. "Žiara a svetlo cez otvorené dvere" je paralelou diamantov z prvej slohy. "Lásku a život rozdelím" - trochu nejasné. Medzitým sa Rihanna s priateľom premáva po supermarkete a rozhadzuje jedlo. Znovu tu vidíme nejednoznačnosť toho, či je človek dobrý alebo zlý- žije konzumne a nezodpovedne, ale napriek tomu v láske je odvážny a zabáva sa, berie to celé ako frašku. To ho zbavuje zodpovednosti, ale na druhej strane mu to pomáha prežiť. A práve tak postupne zisťuje, aký postoj ma zachovať on uprostred toho celého.
"Otoč sa potrebujem ťa, cítiť tvoj tep v mojej mysli."
Na tomto mieste dostávajú hracie automaty väčší priestor. Tie požierajú peniaze a Rihanna je vo vytržení. Nechá sa opantať všetkým, čo jej je ponúkané ako mladému človeku svojej generécie, no následne v hneve hádže šípky a vidíme demolovanú budovu- človek sa rúti ako budova, jeho zásady, celý koncept jeho pohľadu na realitu sa rúti. Rihanna ostáva v amoku a v aute sa háda s priateľom.
Máme tu ego. A vojnu.

5. Vyhrotenie

Idyla z úvodu je definitívne preč. Obrazy s pivom, kruhy auta, bozk z cigaretového dymu a zrýchlený západ Slnka sú obrazom deštrukcie. Rihanna upadá do bezvedomia. Priateľ jej na jednej strane pomáha, na druhej strane si ju privlastňuje. S tetovaním "Mine" sa stáva jeho majetkom. Opäť nejednoznačnosť, resp. pomiešanosť dobrého a pokriveného chovania. A dokonca tu máme hríb atómového výbuchu. Potom nasleduje znovu inštrumentálna časť a zvláštne "precitnutie" Rihanninho priateľa vo vani. Potom jeho vypľúvanie piva a jej zvracanie farebných stužiek. Žeby sme tu mali presýtenosť lacnou zábavou, ktorej predtým tak holdovala?

Priateľ leží na dlážke a ona to chce ukončiť. Berie si svoje veci a on ju ťahá za nohy, stále ju chce udržať pri sebe.

Úplný koniec sa nedá označiť za nejak pozitívny, dokonca je kontrastný voči prísľubu nádhery v úvodnom verši "žlté diamanty vo svetle"
Rihanna schúlená leží v kúte izby. Nič viac, nič menej.

...

Uvidíme, ako dopadne ľudstvo. Isté je, že to, čo Rihanna urobila, je veľmi trefné vzhľadom k súčasnej dráme tejto planéty.

Cítite, že čosi veľké sa uzatvára, a zdá sa,  že sa to naozaj deje, že ste naozaj tu a prežívate to priamo uprostred toho- čítate o najnovších útokoch Anonov, trasiete sa pocitom bezmocnosti pri správach o bombardovaní, cítite zodpovednosť a hanbu, kráčate mestom a rozmýšľate, či sú všetci ostatní naozaj ako vy, či vedia, že žili v omyle a hľadajú iné cesty, či si zaslúžia alebo nezaslúžia slobodu, sú súperom či hrozbou alebo záchranou, či môžu byť lepší a šťastnejší, a neviete, kto vykúpi naše chyby a kam odčerpať nazhŕňanú bolesť, do toho vám v rádiach v obchodoch a autobusoch hrá, že my, ľudia, sme našli lásku na beznádejnom mieste. Základný paradox bytia.

Teda aspoň tu. Na Zemi.