utorok 21. mája 2013

PSY- Gentleman- video analysis


The Gangnam Style music video does its job mainly thanks to attractive video editing, unexpected combinations of  'luxury and disgust' (e.g. dancing among flying garbage), and comprehensible parody. Inevitably, Gentleman doesn't come up with anything entirely new, it rather evolves the bizzare themes of Gangnam Style. We cannot expect anything more - and to be honest, who does; PSY has a talent to speak about uncomfortable truth pleasantly, nobody gets hurt and everyone's happy.

Regarding the video itself, its form is based on simple gradation, using broken narrative plus occasionally appearing weird Gangnam characters and pointless epilogue made of deleted scenes. In the final dance, PSY is accompanied by his famme fatale - this time it's Ga-In from girl group Girls Brown Eyed. As in Gangnam Style, PSY tries several girls until he finds his chosen one. Ga-In means not only peace for his soul, but the whole choreography they dance together is a reference to her band's music video "Abracadabra" (2009).

In the opening scene, when PSY comes to the city for the first time, his step is being abrupted by video cut. Elderly fellows follow him, carrying his material property.  Then PSY finds himself in fashion interior - world of women, he touches mannequins, presenting himself as materialistic bourgeois (like in Gangnam Style), getting lost in the whirl of changes of the "civilized" lifestyle. In the next scene, he's sitting having coffee with his friends, with a deviless dancing behind his left shoulder - blunt lust, 'the essence of the city'- and tempting him. PSY's diamond glasses illustrate his view of reality, and what he considers important. Idiotic mind is expressed by a mobile game, his first contact with a woman is made through stupid playing as well - PSY changes her treadmil settings, making her to fall down. Then he's having coffee with another girl, while a character from Gangnam Style - representing PSY's peasant origin and negligence - is replicates his repetitive dance in the background. Another Gangnam style character - yellow-dressed individual from the city - is being ruined by PSY, who inhibits this person from going to the toilet (in an elevator). He manages to make one more childish prank before the chorus - farting in library. The chorus is followed by typical geometrical choreography and playing with children; PSY's puerileness and spontaneity win this time.
As already mentioned, PSY appears as a vulgar townsman, but it needs to be added that he is rather pretending this image in order to disguise his social background and his roots. South Korea isn't only about pink luxury, as he already pointed out in Gangnam Style. PSY's figure is savage and robust, despite this he formalizes himself as a party king. He sways between his city temper and countryside nature.
In the second verse, he's again an 
embellished city-man, applying sun cream on women in swimsuits, only to be lying defeated by his peasant side (illustrated by two obscenely dancing men) in the very next scene.
He behaves odiously when meeting next woman, and he's not alone after all; there comes another man who hurts her. 
And then there comes Ga-In, working out in a gym. She gets hard luck falling in love with PSY after he "makes out" with her (visualized by PSY hanging from a workout machine frame, while she is holding his jacket in dread). PSY has had enough and leaves, Ga-In in love follows him.
In Gangnam Style already, PSY wanted to sell us the idea of love existing in a nasty city, or that even a ridiculous savage masked as a townsman can find happiness in love. In Gangnam style, he loves pure girl Hyuna, who travels by tube and wears street clothes. Ga-In exercises in a gym; two materialists meet in a place which serves the cult of carnality, filled by metal constructions and digital numbers. Whilst the romantic moment with Hyuna was parodically-sentimental, it is coarsely erotic with Ga-In. Worth-noticing is Ga-In getting up after the "intercourse" droping a white handkerchief from her crotch.
Rural dinner in a tent which follows is somewhat different. Ga-In larks PSY in the way he did to other girls, he's enjoying rustic fun. After that, even more meaningful metaphors come: flirting suggesting mutual oral sex concludes in success. Spectacular choreography compostition, now also with Ga-In, intersects again the tent dinner scene, where PSY is celebrating with beer. Then he introduces an ecstatic picture of himself sitting between two women: one with curly hair and wavelets and one with straight hair and tassels on her swimsuit, representing his countryside vs city nature. In a frantic montage, PSY is - together with the girls- thrown into a pool. Dancing sequences follow - at the pool, with city panorama, and in a football stadium with Ga-In. The sun sets behind electric wires. If it is correct to say that football stadium is temple of manhood, PSY has won. His balance between nature and city is shown by sunset behind buildings and dancing in front of the panorama of the city in the middle of two girls - one wearing street clothes, one with glittering jacket. The video closes with PSY in the stadium with his femme fatale.
The epilogue consists of dance on crosswalks, illustrating renewed love towards the city, not omitting Ga-In's presence. In the very last scene, PSY scans himself, making copies of his face with eccentric glasses - multiplying his looks and message for others.

Gentleman is a story of a free natural man coming to city. This theme of jerk in town has been used for a long time (Chaplin, e.g. Modern Times). PSY as a video character could be some kind of South Korean Chaplin, although his "poetics" is of course incomparably more barbaric, and present time requires visual elaboration. 
Anyways, PSY crumbles our comfortable images of what is a rapper like, who is the hero of a video clip, what he looks like and how he treats women. Instead of detailed studies of sensual touch in slow motion, as common in standard music video cliché, we get paradoxically more powerful erotic moments in metaphors. And that itself is significant.






utorok 7. mája 2013

Mother, father, mesto, nemesto, PSY




PSY je nezmar. Video ku Gangnam Style fungoval hlavne na atraktívnom strihu, nečakanom kombinovaní "luxusu a hnusu" (tanec v lietajúcich odpadkoch okrem iného) a ľahko pochopiteľnej paródii. Gentleman zákonite nebude niečo úžasne nové, skôr bude rozvíjať bizarné motívčeky Gangnam Style. Viac čakať nemožno, a pravdupovediac, kto by to aj chcel, PSY je dobrý v tom, že hovorí nepríjemné pravdy príjemne, nikoho to nebolí a všetci sú spokojní.
Čo sa týka samotného videa, formálne je založený na jednoduchej gradácii, pričom využíva rozbitý naratív plus bezpointový epilóg z nepoužitých scén, mihajú sa prapodivné postavičky z Gangnam Style, a vo finále pri tanci PSY-ho sprevádza femme fatale, tentokrát istá Ga- In z dievčenskej skupiny Girls Brown Eyed. Ako v Gangnam Style, i tu PSY vyskúša niekoľko žien, kým osudovú objaví, a Ga- In neprinesie len pokoj jeho duši, ale i  celá spoločná choreografia je odkazom na video k piesni jej kapely "Abracadabra" (2009).


V úvodnej sekvencii na ulici PSY prichádza do mesta, jeho chôdza je zlomená strihom. Nasledujúho ho postarší parťáci, nesú jeho materiálne imanie. PSY  sa dostane módneho interiéru, sveta žien, dotýka sa figurín. PSY čoby materialistický (malo)meštiak, rovnako  ako v Gangnam Style, stráca sa vo víre obmien "civilizovaného" životného štýlu. V ďalšej scéne sedí s parťákmi na káve, pričom za jeho ľavým ramenom tancuje diablica, tupá túžba a "mestská podstata", ktorá ho pokúša. Diamantové okuliare PSY-ho ilustrujú, ako  vidí skutočnosť a čo je pre neho dôležité. Idiotské myslenie vyjadruje aj hra na mobilnom telefóne, napokon aj prvý kontakt so ženou je sprostá hra- PSY preklikne nastavenie bežiaceho pásu, odvalí ju. S ďalšou sedí na káve, kým v pozadí postavička z Gangnam Style, predstavujúca PSY-ho rodenú sedliackosť a neupratanosť, opakuje svoj ostinátny tanček. Ďalšiu postavu z Gangnam Style, meštiacke indivíduúm v žltom, znivočí vo výťahu, znemožní jej ísť na záchod. Pred refrénom ešte stihne detský fórik s prdením, a to v knižnici. V refréne nasleduje typická geometrická choreografia a hra s deťmi. PSY-ho detskosť/ neusporiadanosť tentoraz vyhráva.
Ak som spomínala, že PSY vystupuje ako sprostý meštiak, treba doplniť, že sa o to skôr snaží, aby zakryl, odkiaľ pochádza. Južná Kórea nie je len ružový luxus, ako už pripomínal Gangnam Style. PSY má mohutnú sedliacku postavu, napriek tomu sa štylizuje ako večierkový lev. Zmieta sa medzi svojou mestskou a vidieckou povahou.
V druhej slohe začína zase po meštiacky. Krémuje ženy v plavkách a opäť je vyštafírovaný, aby hneď v ďalšej scéne  ležal pokorený svojou "vidieckou" podstatou, vyjadrenou dvoma obskúrnymi chlapmi. K ďalšej žene sa chová odporne,  napokon nie je jediný. Aj ďalší chlap, ktorý ženu osloví, ju zraní.
Tu sa objavuje Ga- In, makačka vo fitku. Ga- In má tú smolu, že sa do PSY-ho zamiluje po tom, ako sa s ňou "vyspí" (v klipe vyjadrené PSY-ho zavesením na rúry stroja, kým Ga- In zhrozene drží jeho sako). PSY-mu stačilo, odchádza, zamilovaná GA- In ho nasleduje.
Už v Gangnam Style sa nás PSY snažil presvedčiť, že láska existuje aj v protivnom meste, alebo že aj komický sedliak prezlečený za meštiaka môže nájsť šťastie v láske. V Gangnam Style miloval čistú Hyunu, ktorá cestovala metrom a obliekala sa streetovo. Ga- In cvičí vo fitku a utiera si pot, dvaja materialisti sa stretávajú na mieste, ktoré slúži kultu telesnosti, medzi kovovými strojmi a digitálnymi číslicami. Kým romantický moment s Hyunou bol parodicko-sentimentálny,  s Ga- In je  hrubo erotický. Za povšimnutie stojí, ako Ga- In vstáva po "súloži" a z rozkroku jej padá biela vreckovka.
Rustikálna večera v stane, ktorá nasleduje, je niečo iné. Ga- In vyvádza PSY-mu to, čo predtým ženám on, a PSY sa "vidiecky" jaší. Potom nasledujú ešte írečitejšie metafory, flirt naznačujúci obojstranný orálny sex končí úspechom. Veľkolepá choreografická expozícia, tentoraz už aj s Ga- In, pretína opätovnú scénu na večeri v stane, kde PSY oslavuje so šampanským. Potom nám PSY  naservíruje extatickú scénu medzi dvoma ženami, jednou s vlnkami vo vlasoch a na plavkách, a druhou s rovnými vlasmi aj strapcami na plavkách, ktoré predstavujú jeho vidiecku a mestskú povahu. V zbesilej montáži je PSY spolu s dievčatami vhodený do bazéna. Nasledujú tanečné sekvencie. Pred bazénom, na pozadí panorámy mesta, v knižnici, na futbalovom štadióne s Ga- In. Slnko zapadá medzi elektrickým vedením. Ťažko povedať, či je futbalový štadión chrámom mužnosti. Ak áno, PSY asi vyhral. To, že je v rovnováhe prírody a mesta, naznačuje západ slnka v meste, tanec na pozadí mestskej panorámy medzi dvoma ženami, jednou streetovo, druhou trblietavo nahodenou- ani dve dievčatá v plavkách neboli istotne náhodné. PSY sa s nami lúči na štadióne, spolu so svojou femme fatale.
Epilóg predstavuje tanec pri prechode pre chodcov,  ilustruje staronovú lásku k mestu, Ga- In ani tu nechýba. V úplne poslednej scéne PSY skenuje a kopíruje svoju tvár s lascívnymi diamantovými okuliarmi- množí svoju podobu, svoj odkaz, pre iných ľudí.
Gentleman je o tom, ako  slobodný a naturálny chlap do mesta prišiel. Motív čudáčika v meste vedel zaujať už veľmi dávno (Chaplin, napr. Modern Times). PSY ako klipová postavička by mohol byť Chaplin po juhokórejsky, ak by sme zjednodušili jeho videoklipový štýl, avšak jeho poetika (ak sa to tak dá vôbec nazvať) je, samozrejme, nepomerne surovejšia a súčasnosť  si nárokuje vizuálnu prekombinovanosť. Nevadí. PSY aj tak rúca naše komfortné predstavy o tom, kto je raper, kto je hrdina videoklipu, ako vyzerá a čo stvára so ženou. Namiesto detailných štúdii spomaleného obchytkávania štandardného videoklipového klišé dostaneme paradoxne erotickejšie momenty v metaforách. A už len to niečo znamená.




PSY je sám sebou, necivilizovaný a slobodný. 



PSY sedí medzi svojou "vidieckou" (naľavo) a "mestskou" (napravo) povahou.  


PSY na rustikálnej večeri  flirtuje s Ga- In v dômyselných náznakoch.

Ga- In padá biela vreckovka, ktorou si pri cvičení utierala pot. PSY- ho sako jej ostalo "na krku".


PSY je súčasťou mesta, ale ostáva aj súčasťou prírodných kolobehov.


V epilógu PSY a Ga- In milujú mesto aj s jeho bariérami ako semafóry, prechody pre chodcov a stĺpy.


pondelok 18. júna 2012

Timebomb od Kylie





Po dlhom čase vidím sofistikované a elegantné umelecké zobrazenie mytológie sexuality a jej ezoterického významu. To prináša Kylie Minogue vo svojom novom klipe, naozaj odvážnym spôsobom a s vynikajúcou schopnosťou použitia správnej vizuálnej metafory.

...

Klip začína náhľadom do ateliéru a zákulisia. Kylie vidíme striedať množstvo okuliarí. Vidí rôzne perspektívy svojho okolia, ľudí, vonkajšieho sveta. Prestrieda ich množstvo krátkymi strihmi a odváži sa vyjsť na ulicu, ktorú reflektujú okuliare.


Na ulici to nie je jednoduché. Ako to už býva, človeku sa pri konfrontácii s okolím neraz stane trapas, nedorozumienie či zrážka, ako to vidíme počas prvej slohy. Pritom však bezpečne spieva krátku úvahu o čase, o spojení seba s niekým iným, o cítení pulzu a o nevyhnutnej krátkosti všetkého: "než zmizneme". Medzi tým ukradne mobil náhodnému sediacemu a blázni sa s ním. Ďalší problém konfrontácie s vonkajším svetom- ako byť otvorený okoliu, a chovať sa nesebecky?




Pri refréne si skladá okuliare, symbolicky sa pred ostatnými odkrýva. Ocitá sa na diskotéke, obtiera sa o veľa ľudí, scéna pôsobí veľmi eroticky a spotene. Jej spev je výzvou k tancu ako posledný krát.
Chce spoznať toľko veľa, a má tak málo času!

...

Druhá sloha. Kylie kráča a stretáva rôznych ľudí. Verše "It's not the end of the world
It's just the start of me and you, yeah" majú silný ezoterický náboj a priam sami núkajú veľmi špekulatívne vysvetlenia. Akokoľvek, nastupuje do auta a zavelí "drive". Vracia sa refrén s efektne harmonickým prídavkom "We're on a timebomb, you might not last long, So let's just do it right now, do it come on"
Počas jazdy sa opäť zabáva s cudzími ľuďmi.
...

Špeciálne intermezzo, ktoré nás zavedie do temného zákutia niekde pri skladoch, nám prinesie konečný vrchol deja. Kylie hrá podivnú naháňačkovú hru s mužom, ktorého násilným spôsobom odhodí a následne ukáže, že sem smerovala celá jej cesta, a totiž, k milostnému aktu a jeho manifestácie v umeleckom zobrazení.

Zvlečie bundu, oprie sa o stenu a očakáva. Módnym vyvrcholením klipu sú rafinovane šnurované šaty, ktoré odkrývajú jej obnaženosť spojenú s akýmsi studom a krehkosťou. Ak by niekto povedal, že "time bomb" je spoetizovaním primitívneho "time to fap", možno by mal pravdu, ale nijako by tým nezhodil toto dielko, nakoľko sexualita v popovej hudbe a kultúre nemusí byť vždy len násilie, zhadzovanie, metalická koža a pornografické výjavy. A dobrý pozorovateľ spozná, že tu máme naservírovanú estetiku tejto záležitosti celkom odlišne.



Pred návratom refrénu sa hryzie do pery a stáča sa v agónni časovanej bomby, svojich pár okamihov rozkoše vo svojom hracom pláne, vo svojej prechádzke vesmírom, ktorú musí v krátkosti uchopiť a vychutnať.



Búcha do steny. Vrchol radosti, alebo z iného pohľadu orgazmus vyjadruje tanec jej partnera na motorke, na ktorej chvíľu sedí s ním, chvíľu stojí a dvíha ruky k nebu, zatiaľ čo on krúži okolo nej. Za nimi stojí rad ľudí s neprítomnými pohľadmi. Zrejme sú celko utlmení, nevidia a nechápu vytrženie Kylie a jej oslavu života. Ju to ale zjavne netrápi.
 Napokon Kylie spolu s partnerom odíde na jednej vlne niekde, kam už my ako diváci nemôžeme a zanechá nám len kúdoly modrého dymu.


Kylie Minogue poňala postoj k dôležitým veciam s radosťou a ľahkosťou. Síce býva často lepšie ohodnotená cesta utrpenia, Kylie nám ale ukazuje, že už toho bolo dosť.
A keď už nič iné, jej bunda, vpredu so srdcom, vzadu s logom mieru, nám má napovedať, čo je táto žena zač v tomto videu, aké má presvedčenie a kam chce ísť. A určite nie je sama...

Všetci sedíme na svojich časovaných bombách, desíme sa bankrotu Grécka, pádu eura, dolára, veľkých vojen, hladu a...  nemusí to už trvať dlho, takže... urobme to, čo chceme, teraz hneď! - To je základné posolstvo, znejúce možno triviálne, ale o to viac je úprimné a zo života.

Poďme teda krúžiť na motorkách namiesto zbrojenia!

streda 4. apríla 2012

Odyssea a dotyk bohyne v kampani Cartier

http://www.odyssee.cartier.us/#/film

Značka Cartier patrí medzi tie najdrahšie na svete. Pre tohtoročnú kampaň značka zvolila námet odysseovskej cesty. Čo je zaujímavé, nie človek, ale zviera je putujúci. A nielen to. Príbeh má hlbší význam, než len vizuálne potešenie.

V úvode  vidíme leoparda v podobe šperku. Trblietavý, kameňmi vykladaný leopard precitne, jeho trblet sa rozpráši v priestore a stane sa živým leopardom pôsobením zasiahnutím mágie, alebo, vnesením "božsej iskry". Vyskočí cez kupolu a ženie sa za konským záprahom. Následne beží cez odysseovské kruhy. Manifestuje to, že môže byť slobodný aj v obmedzení, hrať slobodne aj pri rešpektovaní pravidiel.
Po skúške s kruhmi sa dostáva do skalnatej krajiny, kde čelí čínskemu drakovi. Najprv uteká. Napokon sa mu ale otočí tvárou. Premôže ho nie útokom, ale zdá sa, len silou odhodlania. Drak ustupuje. Kamenie a mení sa na hradbu.
Tu čaká putujúceho odlišná úloha. Dostane sa do chrámu prepychu, kde drahokamové stromy objímajú zvádzajúce kovové hady. Jeho ale nezaujíma pokušenie hmotných hodnôt. Vychádza zo záhrady pozemských rozkoší na svetlo. Ukáže sa, že palác prepychu stojí naozaj na "vratkých nohách", je to len platforma na chrbte obrovského slona. Žiadna pevná pôda. Okrem toho, kým vnútro chrámu bolo pestré, ukázalo sa, že tam vonku je púšť a sucho.
Leopardovi sa podarí uniknúť na letúne.
Dostávame sa do Paríža. Nie náhodou vidíme Eiffelovu vežu ako základný symbol. Veža je os sveta.

Leopard ďalej putuje po strechách Paríža.  Ocitá sa v závere cesty. Všetky úlohy boli splnené.
Môže navštíviť svoj cieľ. Epickú hudbu putovania nahradzuje jemná lyrická, zosobňujúca prítomnosť jeho božstva, samotného ženského princípu. Ten je zobrazený čiernovlasou ženou v červených šatách s volánmi a šperkami. Leopard sa pred ňou pokorne hrbí a nechá sa pohladiť rukou s náramkom. Už je v bezpečí. Dostáva sa k pravému prepychu, ku skutočnej kráse ako absolútnej odmene za úspešnú cestu.
Dráma je na konci. Dej sa uzatvára. Paradoxne, do šperkovej krabičky, teda, leopard je možno znovu šperkom.
Najprv rozbil svoje hviezdne telo, aby sa stal živým a zraniteľným, a zažil svoje úlohy, aby sa mohol vrátiť do svojej pôvodnej formy. Kruh sa uzavrel.

Tajomstvo existencie a poslania v 4 minútach. Na mainstreamovú reklamu viac než dosť.

Natočenie reklamy trvalo 3 a pol roka. Jej premiéra bola 4. marca. Užívajte s radosťou.


pondelok 26. marca 2012

Médea- pokrčená žena




Príbeh Medei vychádza z legendy, ktorá zaujme svojou epickosťou, rozsiahlou zápletkou a klasickou gréckou monumentálnosťou. Tradične spája prvky „obyčajných“ ľudských problémov a údelov s mytologickým aspektom, ktorý sa nebadane vsúva do deja a stáva sa jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Príbeh sa viaže k dobrodružnej plavbe Agronautov za zlatým rúnom. Tam zažívajú priam odysseovské príhody a práve Médea im ukáže cestu domov a zachráni ich. Tento mytologický priestor je v Euripidovej tragédii okorenený tým, že jej dodáva ľudský rozmer a vykresľuje Médeiu ako oklamanú a nešťastnú ženu, ktorej patetické verše sú výrazom bolesti, zlosti a smútku. Dokonca si želá, aby toho, čo ju oklamal, stihlo nešťastie. Veď sama obetovala všetko, pre lásku zradila rodinu a nakoniec bola zradená sama. Túži dokonca po smrti. V tomto zmysle ide hlavne o to, že mytológia je len prostriedkom na vyjadrenie, je len hracím plánom pre dej, ktorý zobrazuje problém ženstva ako takého. Médea hovorí za všetky ženy: „Ach, zo všetkého, čo dýcha, a čo má na svete rozum, sme my ženy najnešťastnejšie!“

Krehkosť feminity je samozrejme v každej dobe rovnaká, aj keď spoločensky majú ženy v súčasnosti viac práv a podobne. Nechceme ale príliš zachádzať do úvah o spoločenskom postavení žien. Radšej sa zamerajme na emočnú stránku tohto námetu, ktorý je klasický v tom najarchetypnejšom slova zmysle a stále aktuálny.

Médea hovorí, že žena sa stáva majetkom muža. Tým je pokorená, tým je zbavená časti seba a na dôvažok môže byť aj podvedená a mužom zatratená. Vo svojom monológu sa zamýšľa nad všetkými nepríjemnosťami socializácie ženy ako i jej charakterovými nedostatkami : „Žena je tvor pokorný a nestatočný.“ Až tak ďaleko  zachádza jej skepsa.

Neskôr sa objavuje jej milenec, Iáson, kroý ju podviedol a zamiloval sa do Kreónovej dcéry. Médeia prednesie vášnivú reč plnú zhnusenia a sklamania. Iáson na to reaguje s nadhľadom: „Teraz zdá sa, nemôžem byť zlým rečníkom,“ a odhodlá sa jej oponovať a vysvetliť svoje konanie. Tvrdí, že musí napnúť všetky plachty, ak chce byť dobrým kormidelníkom a uniknúť búrke jej slov. Obhajuje sa a napokon skonštatuje, že bez žien by bol svet lepší. Stále pritom rozpráva cynicky a nezaujate, rečnícky. Sexuálny šovinizmus nepozná len naša epocha, ako vidíme. Črtá sa nám teda nadčasová celospoločenská dilema.

Zronená Médea na to reaguje slovami: „Ten, kto pácha krivdu, a vie dobre rečniť, je hodný najvyššieho trestu.“

Iáson sa vyhovára, že chcel sobášom len zaistiť materiálne zaistiť rod, ich spoločné deti. Ale Médea nechce znášať hanbu, nechce byť len milenkou.

Neskôr v tragédii dospeje k rozhodnutiu zavraždiť svoje deti. Tento zúfalý čin odôvodňuje znovu ženskou slabosťou. Vymyslí lesť, aby pred týmto činom vykonala svoju pomstu.

Začne ospravedlňovať Iásonovi za svoj ženský nerozum, ktorý ju prinútil žiarliť. Napriek tomu chce odísť do vyhnanstva. Následne posiela svoje deti so všetkým svojim majetkom, aby ho darovali manželke jej milenca. Zdanlivo sa chce všetkého vzdať v prospech detí, Iásona a jeho ženy. Dáva vychovávateľovi detí posledné pokyny a zotrváva v chmúrnom rozrušení.  Neskôr sa ukáže, že jej vyrovnanie bolo  len ľsťou na Kryona a jeho dcéru, Iásonovu ženu. Poslala im dary, ktorými ich otrávila a umreli bolestnou smrťou. Médea povedala poslovi, ktorý jej mal referovať, ako dopadla pomsta: „Ak mali smrť biednu, potešíš ma dvojnásobne!“

Po tomto čine Médea zabije svoje deti.

Keď sa o všetkých vraždách dozvie Iáson, mytologická rovina deja sa umocní  a Médea sa zjavuje na kočiari poháňanom drakmi. Argumentuje, že to on nepriamo spôsobil všetky úmrtia a s mŕtvymi deťmi odchádza.

Tragédia končí Iasonovým nárekom. “Kiež by som ich neslodil, aby som nemusel zažiť, ako zhynuli tvojimi rukami!“

Euripidesova tragédia Médea je prvým pokusom o psychologickú drámu, je odvážnym náčrtom problému ženskej psychiky a hrozby jej rozpoltenej emocionality a nevtieravým a prirodzeným spôsobom živo zachycuje bolesť zo zrady a spätnú väzbu na ňu. Médea je obrazom patologického ženstva a jeho konania skrz osvedčenú schému klasickej tragédie a mytologický rozmer deja.

nedeľa 11. marca 2012

Pieseň piesní - analýza fragmentu

Pieseň piesní nepoučuje, nemoralizuje, neradí. Je rýdzo umeleckým vyjadrením stavu bytia, v ktorom sa nachádza ženích či nevesta. Ak ho chceme správne dešifrovať, môžeme sa ubrať viacerými smermi.

Stará židovská alebo kresťanská tradícia interpretovala text alegoricky. Niektorí podávali mystický výklad. Realisticky sa v nej opisuje ľudská láska.

Zamerajme sa konkrétne na verše ženícha:

Tvoje pery sťa purpurový pásik

a tvoje ústa plné pôvabu.

 Tvoje líca sťa by krížalky

granátového jablka

 za tvojím závojom.



Ženích prirovnáva pery nevesty k pásiku alebo niti, teda vzdáva hold ich lineárnej plasticite. Pridaním prívlastku „purpurový“ hodnotí aj ich farbu,  ktorú taktiež častuje výnimočnosťou. Žiaden rys nastávajúcej nie je samozrejmý a obyčajný, nie je na nej nič, čo by nestálo za povšimnutie a oslavu.

V mystickom význame, purpurová je kráľovská, najvyššia farba. Na perách pomerne tmavá. Použitie tejto farby vykazuje to, že ženích uctieva pery nevesty ako v istom zmysle temné a  tajomné.



Ústa sú plné pôvabu nielen v estetickom zmysle, ale aj rečou. Nevesta má zrejme nežný, sofistikovaný prejav. Dostávame teda dva neodmysliteľné a fungujúce prvky krásy úst- ich farebnosť a líniu v perách, a kultivovanosť reči.

Krížalky, teda kúsky ovocia, sú prirovnaním k lícam. Kým pri perách sme mali pásik či niť, teda niečo plné, líca sú naopak prirovnané k fragmentom. To môže byť prekvapivé. Obecne by sme líca pomenovali niečím celistvým, hladkým. V tomto prípade máme ich ale máme pokrájané, a to je zaujímavý pohľad. Pri opise tváre totiž môžeme mať pocit, že všetko bolo vynájdené snáď už pred Piesňou piesní, že pri ňom nemožno nič prekvapujúce vymyslieť. Pieseň piesní nám ale ukazuje, že jednoduchým prostriedkom ako je prirovnanie možno zaskočiť, premeniť spôsob vnímania objektu.

Granátové jablko nie je obyčajné jablko. Už v dávnych časoch malo mystický význam. Má vysokú výživovú hodnotu  a je spájané s láskou, zdravím a zmyselnosťou. Je  považované za niečo absolútne živé, život dávajúce, prekypujúce energiou. Z tohto prirovnania získavame pohľad hoci celistvých, ale v istom zmysle zložených líc, ostro farebných ako misa nakrájaného ovocia a prekypujúcich energiou ako granátové jablká. Možno dodať, že pod kúskami granátového jablka sa ponúka aj obraz drobných zrniečok, ktoré sú uložené v priesvitnej dužine a majú belavú farbu. Teda môžeme usúdiť, že líca sú zložené z drobných žiliek, akoby zrniečok, ktoré neunikli pozornosti básnika.

Verš „za tvojím závojom“ je tým najtajomnejším z päťveršia. „Závoj“ môže znamenať ťažko postrehnuteľnú fosforencenciu okolo človeka, v mystike a alternatívnej medicíne biopole alebo aura.

Je opisovaná práve ako závoj, ktorý ako slovo evokuje niečo málo hmotné a zahmlené.

Taktiež môžeme závojom označiť jednoducho vonkajšie vyžarovanie nevesty, ako i jej obranu pred vonkajším svetom.

V tomto význame sa dá predpokladať, že nevesta za svojou závojovou obranou skrýva duchovné bohatstvo, ktoré symbolizujú zrniečka nakrájaného granátového jablka. (Tvoje líca – hraničný bod vnútra a povrchu, krížalky granátového jablka- duchovný poklad, energia, život a zdravie, za tvojim závojom- za nevestiným vonkajším vyžarovaním, za jej osobnou zónou, v intímnej sfére).



Na veršoch ženícha teda môžeme badať veľký záujem o fyzické črty nevesty do najdrobnejších detailov, ich následné poetizovanie, až glorifikovanie.

Taktiež svedčia o oslave prirodzenosti, prieniku ľudskej a božskej krásy, prieniku realistického hodnotenia a glorifikovania, prieniku  fyzickej krásy a duchovnej zrelosti.

Nevesta neponúka len pery, ale i slová plné pôvabu, nielen vonkajšiu krásu a eleganciu, ale i vnútorný poklad za ňou.

Nevesta je ideálom, a poézia Piesne piesní je prostým a pritom fascinovaným pohľadom na tento ideál.


nedeľa 4. marca 2012

Muzorama - nezáväzná a nenápadná kritika spoločnosti



 ( http://www.youtube.com/watch?v=V-0O2kEjl9U )

Krátke animované filmy, vyhýbajúce sa líni komerčného humoru ako štúdio  de l’ESMA ( filmy vurgarizujúce mytológiu alebo kresťanské príbehy, http://www.art-spire.com/3d/short-animation-film-104-mytho-logique/ ) dosahujú vrchol v neepickosti a  nerešpektovaní akýchkoľvek estetických konvencií.
Tradične rozprávaný príbeh nájdeme zriedka. Niekedy ťažko povedať, či ide o manieru, lenivosť v snahe o originalitu, alebo o úprimný zámer. Odpoveď môžeme nájsť jedine vo funkčnosti toho, akú stopu v nás film zanechá.
Čo sa týka grafiky, v posledných rokoch môžeme zaznamenať určitý trend konzervativizmu. Vytvorený obraz "hryzie do chvosta" estetiku, ktorá už opakuje. Zároveň, dielo ilustrátorov Killoffera  a MUZO je hybridizáciou, ktorá vytvára na poli estetiky vlastný vesmír s vlastnými zákonitosťami.



Umiestnenie akcie do sídliska v nedeľné poludnie je veľmi banálne v kontraste so súhrnom priam  psychedelických výjavov ako dopravné absurdity, telá v telách či lietajúce hlavy, ktorými  preputujeme k bizarnému rozuzleniu.

Za povšimnutie stojí, že žena je fyzicky väčšia ako muž. Zrejme ide o jej emocionálnu prevahu v kontraste so spoločenskou. Tentoraz je to žena, čo "hýbe svetom",  je až monštruózna, žerie kvety a s chladnou vypočítavosťou dostane všetkých do pasce.
V závere sa zamilovaný muž nijak neodlišuje od stáda ďalších mužov. Tí  čakajú pred domom s úplne identickými pohybmi a šialeným, prázdnym pohľadom. Žena napokon zožerie všetkých a všetko.

Toto veru nie je Shakespearovské "skutočné ľúbostné príbehy nikdy nekončia."


Pre mňa je film teda depresívnym vyjadrením zdevalvovania mužsko ženskej lásky v konzumnej spoločnosti. Aj ľúbostný vzťah je nakoniec len "žrádlo".

Film skončí otvorene a jeho dokončenie je u každého z nás iné. Buď prerušíme kliadbu moderného sveta alebo zotrváme v cykle.

Než sa rozhodneme a než zmeníme svoju realitu,  užívajme s dávkou zdravého cynizmu život vo svete nezmyselnej dopravy, lietajúcich hláv, intelektuálov s prevrátenými nosmi a zvonov nedeľných poludní. Pretože Muzorama nie je len svet ilustrátorov, je to i  ten náš svet. Naša je zodpovednosť za znetvorenosť ženy a šialenstvo muža.

Na druhej strane, nemusíme nutne vnímať niektoré aspekty tohto stavu ako nevyhnutne zlé. Odmietanie patológie lásky môže byť v konečnom dôsledku len predsudok.