-Chalíl Džibrán.
Lady Gaga sa stala katalyzátorom nového hnutia v populárnej hudbe, bola doslova prvou pochodňou po kríze spred pár rokov, a i taká osobnosť ako Rihanna, dosiaľ pôsobiaca absolútne konvenčne a ktorej Umbrella a iné piesne sú síce hudobne originálne, no obsahom nijak nevytrhávajú z rutiny toho "emtívického" manierizmu a akejsi zbohatlíckej spokojnosti, ktorá je tak typická pre Christinu Aguileru či Britney Spears, a ktorej sa nakoniec nevyhli ani takí "pohoďáci" ako sú Black Eyed Peace, urobila významný obvrat- video a pieseň Man down bol vzhľadom k Umbrella obrátením o stoosemdesiat stupňov. Neštítila sa vykúpať v "bahne spoločnosti", vrátila sa k svojmu pôvodu, zrazu nebola celebrita, ale obyčajné dievča, hoci štylizované, ktoré prežíva drámu zahanbenia a pomsty. To je veľmi revolučný spôsob myslenia na poli populárnej hudby.
Tentoraz šla Rihanna ešte ďalej. Dotkla sa najzákladnejšieho problému, ktorí všetci prežívame, a dotkla sa ho prostým a absolútnym spôsobom- hoci by niekto mohol povedať, že rieši banálnu drogovú drámu, v skutočnosti táto jednoduchá pieseň ponúka mnoho rovín a v najdôležitejšiej rovine je to filozofická, ezoterická a existenčná záležitosť.
Rihanna o projekte: "Nikdy sme neurobili video ako predtým. Je to asi najhlbšie video, aké som urobila. Celé to je o láske, a láska je ako droga. Určite to odtiaľ dostanete. To je dobrý pocit z toho a nebezpečenstvo toho."
1. Prológ
Paneláky, Rihanna sediaca oproti priateľovi vo vani a potom obaja uprostred točiaceho sa sveta. "Je to ako kričať, keď vás nik nemôže počuť. Skoro sa hanbiť, že niekto môže byť tak dôležitý, že ste bez neho nič." - Klasický takzvane vzťahový problém. lenže to nemusí byť všetko. -"Nikto nemôže pochopiť, ako to bolí. Cítim sa beznádejne, akoby vás nič nemohlo zachrániť." - Trebárs- a to sa týka celého videa a piesne- si to Rihanna neuvedomuje, ale predsa vpíja do tohto diela aj iný level poňatia.
"ako kričať, keď vás nik nemôže počuť." - problém, ktorý uvádza, môže byť v skutočnosti oveľa všeobecnejší. Lenže Rihanna prológ zakončuje spôsobom, ktorý nás priklincuje späť k zemi a k jednoduchému výkladu: "Keď je po všetkom, je to preč, skoro by ste si želali vrátiť tie zlé veci späť, aby ste sa mohli mať dobre." - muž a žena ukončili vzťah.
2. žlté diamanty
A potom to začne byť zaujímavé. Nasledujú krátko za sebou zábery búrky a hracieho automatu. To je celkom provokujúce pre analytika- je to náhoda, inštinkt alebo úmysel? Čo sú tu búrky a čo automat? ...Ide o to, že láska je droga, je prírodný živel? Nepochybne, sedí to do jednoduchého konceptu. Ale s tým sa nemôžeme uspokojiť v závislosti na celku. Búrka a hrací automat môže byť i veľmi jasným kontrastom vyhrotenia sveta- na jednej strane príroda, ktorá sa chystá ukázať svoju silu a zotrieť našu márnu snahu v jej dobývaní, na druhej strane konzum, hazard- kapitalizmus? ...vsúvať politické ambície do umenia tohto typu je nefunkčné. Ale predsa, nemali by sme úpadok súčasnosti dávať za vinu jednému z mnohých faktorov, a samozrejme, podstata je oveľa zložitejšia (môže sa zdať, že hľadáme neskutočné odkazy, ale ďalej uvidíme, že to naozaj môže korešpondovať so skutočným zmyslom). Potom tu máme tu i Rihannu, ktorá padá pred prírodou na kolená.
Pieseň otvára tajomné zaklínadlo "žlté diamanty vo svetle" , ktoré nebude už nijako rozvinuté či vysvetlené, čím sa otvoril priestor pre mnoho polemík na internete medzi fanúšikmi.
Logický znejú vysvetlenia ako kokaín, extáza, varovné signály. Akokoľvek, pozoruhodné je násobenie svetla- už diamanty samotné evokujú svetlo a lesk, žlté diamanty vo svetle sú trojnásobným svetlom.
V náväznosti na nasledujúci verš "Stojíme vedľa seba" asi môžeme predpokladať, ktorým smerom sa uberať v interpretácii. A s určitosťou, nebude to smer drog.
(Teraz môžeme vidieť, že celkovo video nie je o drogách.)
"Tvoj tieň križuje môj. To treba, aby človek prežil." -zaoberáme sa tu podstatou lásky. Akoby sme sa pýtali: "Čo je láska?" a Rihanna odpovedala: "Kontakt."
Počas týchto veršov sa mení charakter prostredia. Panelák a vaňu vystriedala lúka. Dá sa predpokladať, že ide o jednoduchú záležitosť- po hodnotiacom prológu návrat do idylických časov. Zábavu na skejte negujú verše: "Tak to cítim, nemôžem to poprieť, ale teraz sa toho musím vzdať."
3. Fast food a drogy
S príchodom refrénu sa ocitáme vo "vyžieráku". "Našli sme lásku na beznádejnom mieste" je fundamentálnym vyjadrením človeka- Pozemšťana, ak to nadnesieme do veľmi vysokých rovín. Vyžierák a následné skákajúce pilulky a oči z filmu Rekviem za sen, záblesky množiacej sa populácie z preplnených ulíc (už môžeme tušiť, že smerujeme inde, ako avizoval prológ) , ryba s nápisom "The talking bass" , milostné hry a dúhová cigareta.
Po refréne výbuch inštrumentálnej pasáže prináša Rihannu s priateľom uprostred tancujúceho davu. Extáza radosti je i nie je kontrastom k predchádzajúcemu- paradoxne, je akosi prirodzeným dôsledkom alebo skôr súčasťou prežitého. Jedná sa tu o to, že človek v biede svojho vzťahu či v biede seba samého zničený všetkým možným našiel najprv bolesť a vášeň v láske (ako naznačujú milostné scény) a následne čistú radosť, napriek tomu, že okolie neustále pretrváva v bolesti a svet sa nezlepšil.
Druhá sloha. Na Rihanne sa premieta oblačné nebo. "Žiara a svetlo cez otvorené dvere" je paralelou diamantov z prvej slohy. "Lásku a život rozdelím" - trochu nejasné. Medzitým sa Rihanna s priateľom premáva po supermarkete a rozhadzuje jedlo. Znovu tu vidíme nejednoznačnosť toho, či je človek dobrý alebo zlý- žije konzumne a nezodpovedne, ale napriek tomu v láske je odvážny a zabáva sa, berie to celé ako frašku. To ho zbavuje zodpovednosti, ale na druhej strane mu to pomáha prežiť. A práve tak postupne zisťuje, aký postoj ma zachovať on uprostred toho celého.
"Otoč sa potrebujem ťa, cítiť tvoj tep v mojej mysli."
Na tomto mieste dostávajú hracie automaty väčší priestor. Tie požierajú peniaze a Rihanna je vo vytržení. Nechá sa opantať všetkým, čo jej je ponúkané ako mladému človeku svojej generécie, no následne v hneve hádže šípky a vidíme demolovanú budovu- človek sa rúti ako budova, jeho zásady, celý koncept jeho pohľadu na realitu sa rúti. Rihanna ostáva v amoku a v aute sa háda s priateľom.
Máme tu ego. A vojnu.
Idyla z úvodu je definitívne preč. Obrazy s pivom, kruhy auta, bozk z cigaretového dymu a zrýchlený západ Slnka sú obrazom deštrukcie. Rihanna upadá do bezvedomia. Priateľ jej na jednej strane pomáha, na druhej strane si ju privlastňuje. S tetovaním "Mine" sa stáva jeho majetkom. Opäť nejednoznačnosť, resp. pomiešanosť dobrého a pokriveného chovania. A dokonca tu máme hríb atómového výbuchu. Potom nasleduje znovu inštrumentálna časť a zvláštne "precitnutie" Rihanninho priateľa vo vani. Potom jeho vypľúvanie piva a jej zvracanie farebných stužiek. Žeby sme tu mali presýtenosť lacnou zábavou, ktorej predtým tak holdovala?
Priateľ leží na dlážke a ona to chce ukončiť. Berie si svoje veci a on ju ťahá za nohy, stále ju chce udržať pri sebe.
Úplný koniec sa nedá označiť za nejak pozitívny, dokonca je kontrastný voči prísľubu nádhery v úvodnom verši "žlté diamanty vo svetle"
Rihanna schúlená leží v kúte izby. Nič viac, nič menej.
...
Uvidíme, ako dopadne ľudstvo. Isté je, že to, čo Rihanna urobila, je veľmi trefné vzhľadom k súčasnej dráme tejto planéty.
Cítite, že čosi veľké sa uzatvára, a zdá sa, že sa to naozaj deje, že ste naozaj tu a prežívate to priamo uprostred toho- čítate o najnovších útokoch Anonov, trasiete sa pocitom bezmocnosti pri správach o bombardovaní, cítite zodpovednosť a hanbu, kráčate mestom a rozmýšľate, či sú všetci ostatní naozaj ako vy, či vedia, že žili v omyle a hľadajú iné cesty, či si zaslúžia alebo nezaslúžia slobodu, sú súperom či hrozbou alebo záchranou, či môžu byť lepší a šťastnejší, a neviete, kto vykúpi naše chyby a kam odčerpať nazhŕňanú bolesť, do toho vám v rádiach v obchodoch a autobusoch hrá, že my, ľudia, sme našli lásku na beznádejnom mieste. Základný paradox bytia.
Teda aspoň tu. Na Zemi.
